Chemické zbrane

Chemické zbrane sú atómovou bombov chudobných. Preto sú veľmi rozšírené.

Chemické zbrane sú prostriedky, ktoré môžu spôsobiť hromadné straty živej sily, sťažiť bojovú činnosť vojsk a zamoriť bojovú techniku a terén. Tieto zbrane boli použité už v 1. svetovej vojne nemeckou armádou. Chlór, použitý ako bojová zbraň, vtedy zasiahol 15 000 vojakov, z ktorých tretina zomrela, pretože neboli pripravený na chemický útok. Odvtedy sa začali v imperialistických krajinách vyrábať chemické zbrane vo velkom množstve aby v prípade vojny mohli byť použité ako zbrane hromadného ničenia. V súčastnosti sa zneužitím chémie pre vojnové účely zaoberajú početné skupiny vedcov po celom svete. Najväčšia potvrdená prítomnosť chemických zbraní je v Rusku, USA, Indii, Egypte a Sudáne. Program ich vývoja prebieha v Líbii, Číne, Iraku a Iráne. Základnú náplň chemických zbraní tvoria bojové chemické látky. Bojové chemické látky so svojimi fyzikálno-chemickými a toxickými vlastnosťami môžu zapríčiniť mnohé straty živej sily a poškodenie prostredia. Napriek tomu, že používanie chemických zbraní je zakázané medzinárodnou konvenciou, niektoré štáty ich používajú, alebo používali (napr. Irak). Výroba bojových chemických látok je náročná a závislá na dostupných surovinách, a preto je zčasti obmedzená. Znalosť účinku bojových chemických látok a ochrany proti nim zmešuje pravdepodobnosť ich použitia vo vojne. Podla účinku delíme bojové chemické látky na tri skupiny: otravné, zápalné a dymotvorné látky.

Otravné látky

Otravné látky sú najdôležitejšie bojové chemické látky a tvoria základ chemických zbraní. Z veľkého počtu chemických zlúčenín sú tisícky toxických, z ktorých iba niekoľko desiatok je otravných. V otravných látkach sa najčastejšie vyskytujú tieto prvky: uhlík, vodík, kyslík, fosfor, síra, arzén, dusík, chlór, fluór. Každá otravná látka je chemická zlúčenina, ktorá má vlastné fyzikálne, chemické a toxické vlastnosti a podľa toho aj fyziologický účinok. Otravné látky so svojím ničivým účinkom na ľudský organizmus prenikajú do organizmu dýchacími orgánmi, cez pokožku, zažívacím traktom alebo cez oči.

Fyzikálne vlastnosti otravných látok:

K fyzikálnym vlastnostiam patrí: farba, zápach, skupenstvo, hutnota pár, napätie pár, rozpustnosť, bod varu, bod tuhnutia, viskozita, povrchové napätie atď. Tieto fyzikálne vlastnosti majú význam pre bojové použitie otravných látok, pre zisťovanie ich prítomnosti v prostredí a protichemickú ochranu. Otravné látky sa za normálných podmienok vyskytujú v plynnom, kvapalnom alebo tuhom skupenstve. Výparnosť udáva aké množstvo látky sa za určitého tlaku a teploty vyparí do ohraničeného priestoru. Výparnosť sa udáva najčastejšie pri 20°C a má úzky vzťah k stálosti látky v teréne. Čím je výparnosť väčšia, tým je stálosť v teréne menšia a naopak. Napätie pár určuje tlak pary, ktorý sa vytvorí za určitej teploty. Hutnota pár udáva, koľkokrát je para otravnej látky ťažšia než vzduch. Väčšina pár otravných látok klesá k zemi, pretože ich hutnota je väčšia ako 1. Rozpustnosť udáva aké množstvo otravných látok sa rozpúšťa v určitom objeme rozpúšťadla za určitej teploty a udáva sa v g/l. Otravné látky sa dobre rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách a zle rozpúšťajú vo vode. Rozpustnosť má význam pri ich prenikaní pokožkou. Povrchové napätie sú sily, ktoré bránia zväčšovaniu povrchu kvapalných otravných látok. Má to význam pri odmorovaní, pretože čím menšie je povrchové napätie, tým ľahšie sa dá látka zmyť z rôzneho povrchu. Otravné látky by mali mať tieto chemické vlastnosti: Otravné látky musia byť stále voči vzdušnej vlhkosti a vzdušnému kyslíku. Nesmie prebiehať chemická reakcia medzi jednotlivými otravnými látkami, čím by sa stratili svoje bojové účinky. Musia byť tiež tepelne odolné a nemali by pôsobyť na kovy korozívne. Len málo známych bojových látok úplne vyhovuje všetkým týmto požiadavkám.

Toxické vlastnosti otravných látok:

Rozhodujúcou vlastnosťou otravných látok z hľadiska ich využitia v boji je ich toxicita, ktorá má u každej látky určitý špecifický charakter. Toxický účinok je úmerný dávke, ktorá vnikla do organizmu. Dôležitá je koncentrácia otravných látok vo vdychovanej atmosfére a udáva sa v mg na liter. Koncentrácia otravných látok na bojisku môže byť rôzna, od koncentrácií s minimálnou účinnosťou až po koncentráciu, ktorá zabíja na jedno vdýchnutie, a závysí od mnohých faktorov ako je vzdialenosť od výbuchu streliva, poveternostné podmienky, terén a iné. Bojová koncentrácia je minimálna koncentrácia pri ktorej ešte dochádza k vyradeniu nechránených osôb. Neznesitelná koncentrácia, udávaná pri dráždivých látkach, je koncentrácia ktorá sa dá krátkodobo zniesť bez ochrannej masky.

Otravné látky sa delia na nervovoparalytické, pľuzgierotvorné, dusivé, všeobecne jedovaté, psychoaktívne a dráždivé.

1) Nervovoparalytické látky

Tieto látky patria k najúčinnejčím druhom otravných látok. Sú to veľmi prudké jedy, ktoré vo forme pár, aerosólu alebo v kvapalnom stave vnikajú do organizmu dýchacími, tráviacimi orgánmi a neporušenou pokožkou, na ktorej nezanechávajú žiadne stopy. Rôzne nervovoparalytické látky majú podobný mechanizmus účinku na organizmus, aj keď majú rozdielne fyzikálne a chemické vlastnosti. Pri prenikaní do organizmu nevyvolávajú jeho miestne poškodenie, ale spôsobujú ťažké poškodenie centrálnej nervovej sústavy a preto patria k nervovým jedom. K poškodeniu centrálnej nervovej sústavy dochádza v dôsledku toho že sa poruší rovnováha medzi sympatickám a parasympatickým nervovým systémom. Medzi nervovoparalytické otravné látky patria: tabun, sarin, soman, látka VX a ďalšie.

Sarín

- izopropylester kyseliny metylfluórfosforitej - bod varu 147°C, bod tuhnutia -56°C - je to bezfarebná kvapalina bez výrazného zápachu, ovocná vôňa Vo vodnom prostredí sarín podlieha hydrolýze, ktorá je najjednoduchšou odmorovaciou reakciou. Chlórnanové ióny a alkalické látky hydrolýzu urýchľujú. Sarín sa odmoruje kašou chlórového vápna, chlórnanovým roztokom a roztokom alkálií a v uzavretých priestoroch parou alebo čpavkom.

Je to prudko jedovatá zlúčenina, ktorá do organizmu vstupuje dýchaním, zažívacím traktom a cez pokožku. Podľa amerických názorov je sarín najperspektívnejší pre použitie na zamorenie životného prostredia. Pri vniknutí kvapky sarínu o objeme 0,01ml do oka nastanie smrť v priebehu niekoľkých minút. Jeho smrtelná koncentrácia je okolo 0,1mg/l po dobu pôsobenia jednej minúty. Účinky otravy sa prejavujú poškodením centrálnej nervovej sústavy čo vedie k zúženiu zorničiek, bolesti očí a hlavy, nadmerné vylučovanie slín, zasiahnutý ťažko dýcha a kašle, nadmerne sa potí, zvracia a nastávajú prejavy samovoľnej defekácie a močenia. Celková slabosť organizmu je vystriedaná paralýzou jednotlivých svalov čo vedie k obrne celého svalstva. Smrť nastáva po ochrnutí dýchacích a srdcových orgánov. Sarín má v tele kumulatívny účinok.

Soman

- pinakolylester kyseliny metylfluórfosforitej - bezfarebná kvapalina so slabým ovocným zápachom - bod varu 167°C, bod tuhnutia -70°C Je dostatočne odolný proti tepelnému rozkladu. Vo vode je málo rozpustný, dobre sa rozpúšťa v organických rozpúšťadlách. Má podobné chemické vlastnosti ako sarín, ale s tým rozdielom, že jeho chemické reakcie prebiehajú pomalšie. Jeho účinok na organizmus sa prejavuje podobne ako pri saríne, je však toxickejší.

Látka VX

- 0-etyl-S-diizopropylaminoetylester kyseliny metyltiofosforitej - bezfarebná až jantarová kvapalina so zápachom spálenej gumy S vodou sa dobre mieša a tvorí s ňou stále roztoky. Samovoľná hydrolýza látky VX trvá dlho, niekedy až niekoľko mesiacov. Najväčší význam má katalýza hydrolýzy chlórnanovým aniónom. Látka VX preniká do organizmu celým povrchom tela. Má vysoký kumulatívny a neurotický účinok. Príznaky otravy látkou VX sa prejavujú drobnými zášklbmi svalstva, pocitmi na zvracanie, poruchou duševnej činnosti (zvýšená úzkosť a strach), dýchacími ťažkosťami, zvýšeným slinením a potením, kŕčami a neskôr smrťou, ktorá môže nastať podľa stupňa zasiahnutia o niekoľko desiatok minút až 48 hodín. Má vysokú stálosť v teréne, v dôsledku malej výparnosti a používa sa preto na zamorenie vzduchu vo forme aerosólu.

2) Pľuzgierotvorné látky

Sú to kvapaliny, ktoré zamorujú terén po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov. Pľuzgierotvorné látky vyvolávajú zmeny na pokožke, na ktorú prenikajú aj cez odev a obuv a cez pokožku sa vstrebávajú do teľa. Po zasiahnutí sa na pokožke objavia pluzgiere, ktoré neskôr hnisajú a ťažko sa hoja. Okrem toho sa neskôr prejaví celkové ochorenie tela. Odmorovanie je zdĺhavé a používa sa k nemu chlórové vápno, hasené vápno a ďalšie. Hlavnými predstavitelmi pľuzgierotvorných látok sú destilovaný yperit (HD), dusíkaté yperity (HN) a lewisit (L)

Destilovaný yperit

- 2,2 dichlordietylsulfid - chemický čistý yperit je bezfarebná olejovitá kvapalina bez zápachu - technický je tmavohnedý sa zápachom horčice - bod varu 227,8°C, bod tuhnutia 14,4°C

Je dobre rozpustný v organickách rozpúšťadlách a zle vo vode. Dobre preniká do pórovitých hmôt ako drevo, guma, textil a zle sa z nich odstraňuje. Yperit je jedna z najstálejších otravných látok a v teréne vydrží od niekoľko dní až po niekoľko týždňov v závyslosti od počasia. Vodou sa hydrolyzuje pomaly. Alkálie a vyššia teplota hydrolýzu urýchľujú. Významnou reakciou pre odmorenie je reakcia s chlórnanmi, kedy produkty sú netoxické. Yperit je jednou z najznámejších otravných látok a na organizmus pôsobí vo forme kvapôk, pár a aerosólov. Do organizmu vstupuje celým povrchom tela, dýchaním a zažívacím traktom a v organizme má kumulatívny účinok. Účinok yperitu je oneskorený, to znamená že prvé klinické príznaky otravy sa prejavia až po určitej dobe, ktorá je nepriamo úmerná koncentrácii yperitu. Zasiahnutie pokožky sa prejavuje po 4-8 hodinách jej sčervenaním. Potom sa v miestach sčervenania začnú objavovať pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú v pľuzgiere, ktoré po 2-3 dňoch praskajú a vznikajú hlboké otvorné rany. Pľuzgiere na pokožke i slizniciach sú omnoho horšie ako popáleniny a spôsobené rany sa hoja 20-30dní. Yperit dostal svôj názov podľa belgického mesta Ypres, kde bol na západnej fronte po prvý krát použití nemeckou armádou proti anglickým a francúzskym vojskám v roku 1917. Nemci bombardovali nepriateľa granátmi naplnenými pľuzgierotvornou kvapalinou, ktorá dostala názov horčičný plyn alebo yperit, a zapríčinila mnohé straty v britskom vojsku. Istá sestrička Vera Brittainová napísala: "Želám si, aby tí, čo hovoria, že táto vojna musí pokračovať za každú cenu, videli vojakov s popáleninami spôsobenými yperitom. Veľké pľuzgiere farby horčice, nevidiace oči, celí zlepení a zmokvaní, stále lapajú po dychu, hovoria len šeptom, opisujú, ako sa im sťahujú hrdlá, a vedia, že sa zadusia." Ypres by sa stalo symbolom chemickej vojny pravdepodobne aj bez yperitu, pretože počas druhej bitky pri tomto mestečku 22. apríla 1915 uskutočnili nemci prvý moderný chemický útok. Pri priaznivom vetre otvorili tisíce fliaš s chlórom a zelenožltý oblak sa plazil k francúzskym zákopom. Účinky chlóru boli desivé - po chvíli zostal šesťkilometrový úsek frontu bez jediného živého vojaka.

Dusivé látky

Tieto látky vnikajú do organizmu dýchacími cestami. Dusivé látky rozkladajú plúcne tkanivo a vyvolávajú prudký opuch pľúc, čím sa naruší okysličovanie krvy. Ich účinok je oneskorený a prejavuje sa po 2 až 12 hodinách. Zasiahnutý silno kašle, dusí sa, nápadne zbledne, zoslabne a v ťažkých prípadoch zomrie. Účinok je kumulatívny a stupňuje sa pri fyzickej námahe a pri pobyte na priamom slnečnom žiarení. Medzi dusivé látky patrí napr. chlór, fosgen, difosgen, chlorpikrin a iné.

Fosgén

- pri normálnej teplote je bezfarebný plyn (difosgén je kvapalina) - zápach hnijúceho sena - bod varu 8,2°C, bod tuhnutia -118°C

Vo vode je málo rozpustný, ale vodou sa rozkladá. Dobre sa rozpúšťa v organických rozpúšťadlách. Kvapalný fosgén je dobrým rozpúšťadlom niektorých otravných látok (napr. yperit) a preto sa môže používať v kombinácii. Pri zasiahnutí fosgénom sa postupne prejavuje sladká chuť v ústach, odpor k fajčeniu, slabý kašeľ, tiesnivý pocit v hrudi, slabá závrať, nevolnosť a zvracanie. Tieto príznaky po opustení zamorenej oblasti postupne miznú a počas skrytého pôsobenie otravnej látky v tele sa zasiahnutý cíti pomerne dobre, až na to, že pri fyzickom zaťažení skoro pociťuje únavu. Potom sa ale zdravotný stav vážne zhorší a prejavuje sa zrýchlené dýchanie, silný kašeľ, bolesti hlavy, zmodranie perí, viečok, tváre a nosa, zvyšuje sa pulz, pociťuje sa bolesť pri srdci, závrať, slabosť a dusenie. Teplota môže vystúpiť na 38-39°C. Akútny opuch pľúc trvá až niekoľko dní. Pri silnom zasiahnutí nastáva smrť v dôsledku narušenia srdcovej činnosti.

3) Všeobecne jedovaté látky

Tieto látky prenikajú do organizmu len dýchacími cestami. V ľudskom tele sa nekumulujú, ale pôsobia veľmi rýchlo. Nízké koncentrácie si organizmus dokáže sám zneškodniť. Všeobecne jedovaté látky zasahujú krv a centrálny nervový systém tým, že narušujú alebo úplne zastavia procesy okysličovania krvi čím zastavujú činnosť dýchaých orgánov. Príznaky zasiahnutia sú: kovová chuť v ústach, škrabanie v krku, bolesti hlavy, slabosť, zvracanie, pocit strachu. Chlórkyán spôsobuje aj podráždenie očí a horných dýchacích ciest. Pri ťažkých otravách sa dostavuje dusenie, spomalenie pulzu, zružovenie pokožky, strata vedomia, prudké kŕče, nepravidelnosť srdcovej činnosti a prestatie činnosti dýchacích orgánov čo vedie k smrti. Medzi všeobecne jedovaté látky patrí napr. kyanovodík a chlórkyán.

Kyanovodík

- je to prchavá kvapalina, pary sú lahšie ako vzduch - zápach po horkých mandliach - bod varu 25,7°C, bod tuhnutia -15°C Je dobre rozpustný v organických rozpúšťadlach a neobmedzene sa mieša s vodou.

4) Dráždivé otravné látky

Používajú sa na dočasné vyradenie živej sily, na výcvik vojakov a na potláčanie demonštrácií a iných policajných zásahov. Sú používané vo forme aerosólov a dráždia oči a horné dýchacie cesty. Medzi dráždivé látky patria: látka CS a CR, chlóracetofénón, arzíny a adamzit.

Látka CS

- 2-chlórbenzylidenmalonnitril - je to biela alebo svetložltá kryštalická látka, zápach po čiernom korení - bod topenia 95°C Je málo rozpustná vo vode, dobre sa rozpúšťa v kyseline octovej, benzéne a chlorforme. Látka CS sa používa vo forme aerosólu na zamorovanie ovzdušia. V teréne sa smrtelná koncentrácia nedá vytvoriť. Na organizmus pôsobí už vo veľmi malých koncentráciách a spôsobuje dráždenie očí a horných dýchacích ciest. Vo veľkých koncentráciách spôsobujue okrem toho aj pálenie ako žihľava. Príznaky zasiahnutia sú: silné pálenie a bolesť v očiach, slzenie a neskoršie podráždenie a sčervenanie očných viečok, bolestivé pálenie v ústach, nosohltane a horných dýchacích ciest a obtiažnejšie dýchanie, kašlanie, nadmerné vyľučovanie slín, nevoľnosť a niekedy krvácanie z nosa. Po opustení zamoreného ovzdušia sa tieto príznaky strácajú v priebehu 5-10 minút. Oči sa ošetrujú vypláchnutím čistou vodou a použitím alkalickej očnej masti.

5) Psychoaktívne látky

Tieto látky majú rôzne princípy účinku od napr. psychóz až po extrémne zníženie krvného tlaku. Väčší význam majú látky ktoré pôsobia na telesnú oblasť. Psychoaktívne látky sa najčastejšie používajú vytváraním aerosólových oblakov a takéto napadnutie patrí k jedným z najefektívnejších zasiahnutí živej sily. Medzi tieto látky patrí napr. látka BZ a LSD.

Látka BZ

- 3-chinuklidinylester kyseliny difenylglykolovej - je to bezfarebná kryštalická látka - bod topenia 190°C, bod varu vyše 300°C Hydrochlorid látky BZ je pevná látka, dobre rozpustná vo vode. Látka BZ preniká do organizmu dýchacími orgánmi a zažívacím traktom. Pôsobenie tejto látky sa začne prejavovať po dobe latencie ktorá trvá asi 1 hodinu od zasiahnutia. Pôsobí na nervovú sústavu, spôsobuje ochabnutie, bolenie hlavy, oslabenie zraku, ospalosť a narušenie psychiky. 10 mg látky BZ vyvolá u človeka stratu kontaktu s okolím. Na odmorovanie tejto látky sa používa mydlová voda, materiál sa odmorije chlórnanom vápenatým alebo alkoholickým roztokom hydroxidu vápenatého.

Ochrana pred otravnými látkami

Prvá pomoc

Pri poskytovaní prvej pomoci treba predovšetkým nasadiť ochrannú masku. Pri zasiahnutí nervovoparalytickou látkou sa používajú antidotá. Antidotum je protijed. Pri zasiahnutí nekrytých častí tela kvapkami nervovoparalytickej alebo pľuzgierotvornej látky treba odsať tieto kvapky ihneď odsať. Ak sa otravné látky dostanú do zažívacieho traktu treba okamžite vyvolať zvracanie. Pri bezvedomí vyvolanom pôsobením otravných látok treba zaviesť umelé dýchanie, okrem prípadu keď je otravnou látkou dusivá látka. Po zasiahnutí všeobecne jedovatými a dráždivými látkami treba do ochrannej masky vložiť čuchaciu ampulku.

Indikácia otravných látok

Zisťovanie otravných látok je jednou z najdôležitejších súčastí protichemickej obrany. Pri neskorej ochrane ani tie najdokonalejšie ochranné prostriedky nezaručujú ochranu. Otravné látky sa zisťujú subjektívnym a objektívnym spôsobom. Pri subjektívnom spôsobe sa využívajú fyzikálné vlastností látok (napr. farba, zápach, ...). Okrem toho sa využívajú ďalšie znaky chemického napadnutia ako tlmený výbuch streliva, vytváranie hmly alebo dymu vo väčšom množstve, zmena farby vegetácie a výskyt uhynulých zvierat a hmyzu. Nevýhodou tohto zisťovania je neskoré zistenie príznakov a používa sa preto v núdzových situáciách. Pri objektívnom zisťovaní je najpoužívanejšie chemické zisťovanie, založené na reakciách bojových chemických látok s chemickými činidlami, pričom prebehne farebná zmena. Tento jav je využitý v mnohých priekazníkových prostriedkov, ako sú trubičky, papieriky, kriedy, prášky a farby a aj automatické signálne zariadenia.