9. Návody na výrobu hmôt

Šamotová malta

http://vytahy.tzb-info.cz/t.py?t=11&i=102647#text496
  1. Kúpiť šamotovú múčku.
  2. Rozmiešať s vodou na hustotu destkej krupicovej kaše.
  3. Postupne primiešavať vodné sklo. Zmes zahustne na "ťahavé cesto na chleba".
  4. Urobte si skúšku:
    Správna zmes je taká, ktorú keď zubatým hladitkom = hrebeňom (6 mm) nanesiete na tehlu, priložíte druhú tehlu a ľahko poklepete paličkou, tak sa vytvorí špára široká cca. 3 mm a už po niekoľko minútach musí dolná tehla držať na hornej. Vezmete do ruky a pomaly obrátite, dolná tehla nespadne. Keď spadne vlasnou váhou, je treba zmes doplniť o vodné sklo resp. môže byť riedka (teda zahustiť).
  5. Keď starý peciar obkladal staré ohniská nejrôznejších pecí šamotovými platkami, tak si namiešal vyššie uvedenú zmes s takou lepivosťou (proto sa tomu hovorí nemecky "haftak", haften = prilepiť sa, Haftung = adhézia), že oblepoval ohnisko po stranách aj na strope ako by sa jednalo o obkladačky (na strop potom dával plátky široké 2 cm v niekoľkých vrstvách na kríž).
  6. Dva dni po zlepeni skúšebných šamotových tehál sa pri pokuse oddeliť ich pekne zapotíte.
  7. Zmes na omazávky a vymazávky ohnísk treba namiešať výrazne redšiu a nanášať širokou špachtlou v tenkej vrstve (1 az 3 mm). Nechať deň až dva zaschnúť a opäť navlhčiť a natiahnúť ďalšiu tenkú vrstu a po zaschnutí prípadne ešte jednu.
  8. To celé nechať zaschnúť ešte aspoň 2 az 3 dni (aj keď výrobca hotovej zmesi tvrdí už povedzme za 12 h) a potom zakúriť.
  9. Na povrchu tej poslednej vrstvy sa nejskôr vytvoria praskliny, také jemné vejáriky. Tie ale nejdú cez všetky tri vrstvy. Každá tá vrstva má akoby svoj vzorec praskliniek a nieje sa treba ich vôbec báť. To k veci patri, v ohnisku je pri horení podtlak, takže aj kdyby vznikla mikrothlina cez, bude len "prisávať" vzduch. Každý peciar to vie, mikrotrhliny vzniknú vždy (aj trebárs v spáre mezi kachly, alebo inde). Navic se trhliny časom zanesú sadzami a popolčekom, takže se utesnia. Kedy ste po povedzme roke či dvoch prevádzky odlúpli miesto s trhlinkou, uvidíte, že nevedie skrz (3 omazávky).
  10. Juraj nejskôr namiešal (pokud vôbec niečo niešal) chudobnú a hlavne hustú zmes na omazávku, naniesol silnú vrstvu a keď ešte skoro zalúril, no tak mu to kruto popraskalo. Keď sa toto stane, a vrstva drži na stene. Tak je nutné premazať ju 1 az 2 x. Keď základná silná vrstva nedrží, tak oklepať a znovu a poriadne.

Betón

Na 1 m3 štrk 0/22 alebo 0/32 ide 300 kg cementu pevnosti 42,5 MPa. Vodu treba použiť pitnú. Do miešačky sa dá štrk, potom cement, zapne sa miešačka a dolieva voda dovtedy kým nevznikne betónová masa. Voda treba dať čo najmenej. Betón vyliatí do bednenia treba zhutniť.

Hlinená malta

Hlina na stavanie sa rozumie vrstva pod ornicou (v žiadnom prípade nie ornica, tá "nelepí"). Je dostupná takmer všade, až na to, že má rôzne vlastnosti a je v rôznej hĺbke. Takmer v každej dedine existovalo niekedy hlinisko...

No a keďže v každej lokalite je hlina trochu iná, jej príprava na omietky (nielen na pec) alebo na kachliarske využitie má iný recept. Ale nie je to nič zložité...skrátka pre kachliarske účcely treba do každej hliny pridať piesok, lebo na tieto účely má byť hlina "ostrejšia" ako napr. na omietky. Recept nemá nikto presný (iba ak tak na hlinu z jeho lokality), takže treba skúšať. Pomôcť urciť či hlina je správne namiešaná môžu následujúce tri "testy":

  • po vyschnutí by nemali vzniknúť veľké pukliny v spoji
  • z hliny by sa mal dať vytvarovať (nelepí veľmi na ruku, ale drží pokope) v holej ruke namočenej predtým vo vode "šulec", ktorý užívame pri lepení kachlíc
  • pri miešaní pridávame piesok a miešame dovtedy, pokiaľ hlina pri miešaní nevydáva zvuk, v ktorom počuť piesok "šušťanie"
  • Fyzikálne vlastnosti materiálov

    • šamot: 1,6 W/m.K, 1700 kg/m3, 0,24 kWh/kg.K
    • zhutnená hlina: 1,1 W/m.K, 2000 kg/m3, 0,28 kWh/kg.K, 0,006 mm/m.K
    • plné tehly: 0,5 W/m.K, 1300 kg/m3, 0,26 kWh/kg.K
    • duté tehly PK CD2: 0,3 W/m.K, 900 kg/m3, 0,26 kWh/kg.K
    • porfix: 0,15 W/m.K, 600 kg/m3,

    Šamotové tehly

    - dostať v stavebninách. Cenu a rozmery si pozrite v obchode. Napríklad 3 eur/kseura za kus, rozmery 6 x 12 x 25 cm. Ak zoženiete staršie lacné šamotové tehly, môžete ich použiť na ťahy a plášť. Na ohnisko, pád a prvý meter ťahov radšej nové tehly.

    Nákup

    http://vytahy.tzb-info.cz/t.py?t=11&i=102647#text474

    V lepšej drogérii sotjí šamotová múčka do 0,4 ? do 0,8 ? za 2 kg krabičku, liter vodného skla (Al2SiO3) s koncetráciou cca. 30 % stojí asi 1 ?.

    Možno kúpiť aj hotové zmesy (Rudomal, Rudokit) v nejakom kamnársko krbárskom obchode. Vrecia alebo nádoby s hotovu zmesou vyjdú podľa veľkosti na niekoľko sto Sk (25 nebo 50 kg). Tu sa nemusi už nič pridávať. Možno kúpiť aj malé balenie (1,8 kg) Rudokitu za cca. 1,5 ? (drogérie, železiarstvo) a proste si vec vyskúšať s tehličkami z akumulačiek na nečisto.

    Špárovanie pecí

    http://vytahy.tzb-info.cz/t.py?t=11&i=102647#text488
    1. Ja vymazávam / špárujem peciarskym tmelom z tuby (biely, čierny, tehlový) cca. 120 až 150 Sk za tubu, ktorá má 300 ml. Tento tmel obvykle vydrží do 1 200 ?C a slúži hlavne na opravu trhlín vo výmurovkách ohnísk, ale dá sa to použiť aj ako špárovačka. Ja to rád používam, aj keď je to omnoho lepší materiál (teplotne) než je treba.
    2. Na povrchu kachlice alias ve špáre mezi kachly je teplota (podle konstrukce kamen) od 70 do 150 C, a proto existuji i tzv. kamnarske silikony. Opet tuba a cena kolem 120 Kc za 300 ml. Tenhle silikon je na teplotu do 200 C. Dela se s nim uplne stejne jako se sanitarnim silikonem (prstik namoceny v mydle, atd.) Teplotne se tomuto materialu neda nic moc vytknout, ale ja osobne ho moc rad nemam. Je to umelina a pri vyssich teplotach to ze zacatku pekne smrdi. Pokud se rozhodnete pro tenhle material, tak prosim opatrne kolem prikladacich dvirek, popelnikovych dvirek a pod. V techto mistech muze teplota (podle konstrukce kamen) dosahovat na vrcholu teplot pres 200 C, takze to bude smrdet primo ukrutne. V techto mistech je treba pouzit tmel.
    3. Bezne sanitarni silikony maji teplotni odolnosti do 80 C, ty tedy v zadnem pripade nepouzivat.
    4. Tzv. venkovni silikon snese od -40 do +150 C. Taky nedoporucuji na kamna pouzivat, pachne a nad 100 C se docela dost smrstuje a odlepi se. Sveho casu jsem si vsechn tyhle matrose vyzkousel. Takze davam informace vsanc, aby jste to nemuseli zkouset znovu. Obchodakova kaminka se vetsinou prodavaji jako stavebnice a soucasti setu je prave i tuba se "silikonem" pro "slepeni kachlu".