Piesne vojenské

I.

Stojí koník pri javore,
pri javore v bielom dvore.
A v tam dvore smutno stojí,
na vojnu sa šuhaj strojí.

Janík, Janík, biely Janík!
Nač ti šabľa, vraný koník?
Šabľa britká, koník divý -
ver' mi, budeš nešťastlivý!

Hej, šablička vybrúsená,
to je moja mladá žena!
A koníček divý, vraný -
to je môj svet maľovaný!
Janík, Janík, biely Janík!
Do tábora úzky chodník -
úzky chodník, šíra voda:
Ver' ťa bude, šuhaj, škoda!

Šabľa moja rúbe vzteklo,
prerúbe ma i cez peklo
a koník môj kľatá stvora,
prepluje i šíre morá!

Janík, Janík, biely Janík!
Tenký ten tvoj dolománik;
v tom tábore smutne hrajú,
veru ťa tam dostrieľajú!

Hrajú guľky olovené -
zastrelia ma alebo nie!
Hraj, muzika, hraj len ešte
že sprobujem dobré šťastie!

Janík, Janík, biely Janík!
Nebudeš tam kapitánik,
nebudeš tam v striebre, zlate,
ale budeš v prachu, blate.

A čože mne striebro, zlato?
Ani ja ta nejdem zato,
ale idem v boj biť sa ja
za slobodu svojho kraja!

Janík, Janík, biely Janík!
Tam zvädne môj tulipánik;
ponad horou čiema zora:
Nechoď, milý, do tábora!

Nič sa neboj, moja drahá!
Veď ho skropím krvou vraha;
tou krvou i zlé znamenie -
čierna zora - orumenie!
Janík, Janík, biely Janík!
Márna šabľa, márny koník;
v tom tábore vyzváňajú -
tam mi teba pochovajú!

Nedbám, keď ma pochovajú,
nech si ma len spomínajú;
nedbám, nedbám, nebanujem,
len si voľnosť vybojujem.

II.

Keď odchodil milý z dvora,
vyťal krížik do javora
a pod krížik štyri slová:
Milá moja, ostaň zdravá!

V prvý deň ten kríž belavý:
Kdeže sa moj milý baví?
Baví sa on v dlhom rade,
sprobúva tam rúčky mladé.

Na druhý deň kríž krvavý:
Kdeže sa môj milý baví?
Baví sa on na bojisku
v daždi guliek, v šabieľ blysku.

Na tretí deň kríž ten tmavý:
Kdeže sa môj milý baví?
V šírom poli dorúbaný,
chránia ti ho straky, vrany!

Vrany, vrany, čierne vrany!
Kde môj milý pochovaný?
Či na holi, či na doli,
či na šírom, pustom poli?

I na holi i na doli -
i na šírom, pustom poli;
jeden palček za horami,
druhý palček za morami.

Jaj, Bože môj, Bože milý!
Čo ťa mi tak zachránili -
bez truhličky, bez jamičky
roznosili na kúštičky?!

?Nač mi truhla, milá moja!
Veď som padol vprostred boja;
nač mi jamka úzka, tmavá:
Môj hrob veľký jak má sláva!?

III.

Letí sokol v šírom kole,
letí, letí od Budína:
Hej, sokole, môj sokole!
čis' videI tam môjho syna?

?VideI, videI včera, vloni -
včera, vloni v šírom poli;
tam on zastal pri pokoni,
tam ho biela hlávka bolí.?

Syn môj, syn môj, keď ťa bolí,
kto ťa chová, kto ťa pojí -
kto ťa chová v šírom poli,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
veď sú pri mne moji známi:
Dobre mňa tu kŕmia, poja
bujné vetry s obláčkami!

Syn môj, syn môj, keď ťa bolí,
kto pri tebe deň, noc stojí,
kto pri tebe v šírom poli,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
mám tu sluhov po svej vôli,
vo dne, v noci pri mne stoja
hladní vlci i sokoli!

Syn môj, syn môj, keď ťa bolí,
kto ťa lieči, kto ťa hojí,
kto ťa hojí v šírom poli,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
Dobre ja tu obstaraný -
mňa tu liečia, mňa tu hoja
sestry moje: straky, vrany!

A keď zomrieš, syn môj milý,
ktože ťa tam v hrob pristrojí,
kto sprevodí do mohyly,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
Mám tu dmžstva na tisíce:
Hviezdy, mesiac mňa pristroja,
vyprevodia fujavice.

Syn môj, syn môj - moje dieťa!
Čo si počne tvoja mati?!
Povedz aspoň, kde mám kvieťa
na hrobček tvoj zasievati?

Netráp sa ty, mati milá!
Obzri sa len kolo sebä:
Ten svet celý - má mohyla,
mramor kameň - sivé nebe!

IV.

Vrany, vrany, čierne vrany!
Skiad' letíte, z ktorej strany?
Letíme my od Budína:
Bolaže tam za hostina!
Bolože tam jedla, pitia -
bolože tam za kus žitia!
Ten tvoj Janík, to chlapina!
Nacedil nám hnedky vína,
nasekal nám sčerstva mäsa:
Najedzte sa! Napite sa!
Už sme chceli nasýtené
ďakovať mu za uctenie,
a on nám len kladie, kladie
nových jedál rad po rade.
Až na konfekt, smačnú stravu -
predloží nám - svoju hlavu.