Moravsko-panónska legenda / Život Metoda

r. 885

(krátené)

Šiesty deň mesiaca apríla. Pamiatka a život nášho otca a učiteľa Metoda, arcibiskupa moravského. Pane, požehnaj, Otče.

  1. Dobrý a všemohúci je Boh, ktorý stvoril z nebytia bytie a všetky veci viditeľné i neviditeľné a ozdobil ich všetkou krásou, ktorú ktokoľvek čo i len trochu premýšľajúci a zvažujúci môže iba sčasti pochopiť a poznať toho, kto stvoril takéto obdivuhodné a mnohé diela. Na základe veľkosti a krásy diel možno rozmýšľaním poznať aj ich pôvodcu, ktorého ospevujú anjeli trojsvätým hlasom a ktorého všetci pravoverní oslavujeme vo Svätej Trojici, to jest v Otcovi i Synovi, i v Duchu Svätom, to jest v troch hypostázach, ktoré možno nazvať tromi osobami, ale v jedinom Božstve. Pretože pred akoukoľvek hodinou, časom i rokom nad um a netelesný zmysel Otec totiž sám splodil Syna, ako riekla Múdrosť: Pred všetkými vrchmi zrodil mňa. A v evanjeliu hovorilo samo slovo Božie prečistými ústami vtelené v posledných rokoch kvôli nášmu spaseniu: Ja v Otcovi a Otec vo mne. Od toho istého Otca pochádza aj Duch Svätý, ako to povedal sám Syn Božím hlasom: Duch pravý, ktorý pochádza od Otca.
  2. Po týchto všetkých1 milosrdný Boh, ktorý chce, aby bol každý človek spasený a prišiel k poznaniu pravdy, povzbudil za našich čias a pre náš národ, o ktorý sa nikdy nikto nestaral, k dobrému dielu nášho učiteľa blahoslaveného Metoda. Keď porovnávame všetky cnosti a usilovania jeho a tých bohumilých mužov jedného vedľa druhého, nemusíme sa hanbiť. Lebo jedným bol rovný, od iných o málo menší a od ďalších zasa väčší. Výrečných prevyšoval horlivosťou a horlivých zasa výrečnosťou. Tým sa všetkým pripodobnil, lebo sa dal ovplyvniť príkladom všetkých: bohabojnosťou, zachovávaním prikázaní, telesnou čistotou, vytrvalosťou v modlitbe a posvätných úkonoch, slovom prudkým i miernym -prudkým voči protivníkom a miernym voči tým, ktorí prijímali poučenia - prísnosťou, pokorou, milosrdenstvom, láskou, zanietenosťou a trpezlivosťou. Pre všetkých býval všetkým, aby všetkých získal.
         Pochádzal po oboch rodičoch z rodu nie nevzneseného a veľmi dobrého a čestného, známeho predovšetkým Bohu a cisárovi a celej solúnskej krajine, ako o tom svedčila i jeho telesná podoba. Preto aj právnici, ktorí ho od detstva milovali, úctivo o ňom hovorili, až cisár, keď spoznal jeho bystrosť, zveril mu do držby slovanské kniežatstvo2. Akoby bol predvídal, povedal by som, že ho pošle k Slovanom ako učiteľa a prvého arcibiskupa, aby sa naučil všetkým obyčajam slovienskym a postupne si ich osvojil.
  3. Keď prežil v tom kniežacom úrade mnoho rokov a videl veľa ohavných nepokojov v tomto živote, zamenil náklonnosť k pozemským temnotám za myšlienku na nebesá. Nechcel totiž cnostnej duši spôsobiť škodu tým, čo netrvá večne. Keď prišiel vhodný čas, zbavil-sa správy kniežatstva a odišiel na Olymp3, kde žijú svätí otcovia. Podrobil sa postrižinám a odel si čierne rúcho a zotrvával v pokore. Dodržiaval dôsledne celú mníšsku regulu a venoval sa knihám.
  4. Došlo však k takej okolnosti, že cisár poslal po Filozofa, jeho brata, aby šiel ku Kozárom. A on si ho vzal so sebou na pomoc. Boli tam totiž Židia, ktorí veľmi hanili kresťanskú vieru. No on, pretože povedal: "Som pripravený za kresťanskú vieru zomrieť", neodmietol, ale šiel a slúžil svojmu mladšiemu bratovi ako otrok a podroboval sa mu. On ich premohol modlitbou a Filozof zasa slovami, a tak ich zahanbili.
         Keď cisár a patriarcha videli jeho hrdinské úsilie na Božej ceste, presviedčali ho, že ho vysvätia za arcibiskupa na významnom mieste, kde je taký muž potrebný. Napriek tomu, že nechcel, prinútili ho a ustanovili za opáta v kláštore, ktorý sa volá Polychron4a ktorý má príjem 24 hrivien zlata a je v ňom viac než 70 otcov.
  5. Stalo sa však v tieto dni, že Rastislav, knieža slovienske, spolu so Svätoplukom poslali z Moravy k cisárovi Michalovi posolstvo, ktoré prehovorilo takto: "Z milosti Božej sme zdraví. Hľa, prišlo k nám veľa učiteľov kresťanov z Vlách, i z Grécka, i z Nemiec a učia nás rozlične. Lenže my Slovieni sme ľud prostý a nemáme nikoho, kto by nás naučil pravde a vysvetlil zmysel. Tak teda, dobrý vladár, pošli nám takého muža, ktorý nám usporiada všetko právo."
         Vtedy povedal cisár Michal Konštantínovi: "Počuješ, Filozof, túto reč? To nemôže vykonať nikto iný okrem teba. Tu, hľa, máš mnohé dary, vezmi si so sebou svojho brata opáta Metoda a choď. Vy ste predsa Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čisto po sloviensky."
         Vtedy sa neodvážili odmietnuť ani Bohu, ani cisárovi podľa slova svätého apoštola Petra, ktorý povedal: Boha sa bojte, kráľa si ctite. Vypočujúc tú veľkú vec, pohrúžili sa do modlitieb spolu s inými, čo rovnako zmýšľali ako oni. A tu Boh zjavil Filozofovi slovienske písmo, a keď hneď zostrojil písmená a zostavil text, vydal sa na cestu na Moravu, vezmúc so sebou Metoda. Ten potom znovu začal Filozofovi slúžiť, v pokore mu oddaný, a spolu s ním učiť. A keď minuli tri roky, vrátili sa z Moravy, vyučiac žiakov.
  6. Keď sa o týchto mužoch dozvedel pápež Mikuláš, poslal po nich, lebo ich túžil vidieť ako anjelov Božích. Požehnal ich učenie a položil slovienske evanjelium na oltár svätého apoštola Petra. Potom vysvätil blahoslaveného Metoda za kňaza.Bolo však veľa takých ľudí, ktorí reptali proti slovienskym knihám a hovorili, že žiaden iný národ nemá mať vlastné písmo okrem Židov, Grékov a Latinov podľa Pilátovho nápisu, ktorý napísal na kríž Pánov. Tých nazval pápež pilátnikmi a troj-jazyčníkmi a zavrhol ich. Prikázal jednému biskupovi, ktorýi>ol tiež zachvátený touto nákazou, aby vysvätil zo slovienskych učeníkov troch kňazov a dvoch lektorov.
  7. Po mnohých dňoch Filozof, odchádzajúc pred súd Boží, povedal svojmu bratovi Metodovi: "Hľa, brat môj, obaja sme boli záprahom, čo spolu ťahal jednu brázdu. Ja na oranici padám, svoj deň som skončil. Ale ty veľmi miluješ horu, jednako však pre horu neopúšťaj svoje učiteľovanie. Lebo veď čím iným môžeš byť spasený?"
  8. Obrátil sa na pápeža Koceľ a prosil o Metoda, nášho blahoslaveného učiteľa, aby ho k nemu poslal. A pápež povedal: "Nielen k tebe samému, ale aj všetkým tým krajom slovienskym ho posielam ako učiteľa od Boha a od svätého apoštola Petra, prvého zástupcu a kľučiara kráľovstva nebeského." A poslal ho, napíšuc tento list: "Hadrián, biskup a sluha Boží. Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa. Keďže sme o Vás teraz počuli, že ste naklonení veciam ducha, čo sme si želali s túžbou a modlitbou pre Vaše spasenie. Počuli sme, že Pán povzbudil Vaše srdcia, aby ste ho hľadali, a ukázal Vám, že nielen vierou, ale aj dobrými skutkami sa patrí slúžiť Bohu. Lebo viera bez činov je mŕtva. Odpadajú tí, čo sa domnievajú, že poznajú Boha, súčasne sa ho však svojimi skutkami zriekajú. Žiadali ste preto učiteľa nielen pri tomto veľkňazskom stolci, ale aj u zbožného cisára Michala, ktorý Vám poslal blahoslaveného Filozofa Konštantína i s bratom, keď sme my ešte nemohli. Oni však, keď zistili, že Vaše krajiny patria pod právomoc pápežskej stolice, neprehrešili sa proti kanonickému právu, ale prišli k nám a priniesli aj ostatky svätého Klementa. My sme však pocítili trojnásobnú radosť a rozhodli sme sa, že pošleme Metoda, syna nášho - keď sme ho preskúšali a spolu s učeníkmi vysvätili - do Vašich krajín ako muža neobyčajne múdreho a pravoverného. Aby Vás učil, ako ste si to žiadali, prekladal knihy do Vášho jazyka v rozsahu úplne celého cirkevného poriadku i so svätou omšou, to jest službou, ako aj krstom, ako to začal už Filozof Konštantín s Božou milosťou a s modlitbami svätého Klementa. Rovnako tiež, ak niekto iný bude vedieť náležité a pravoverne prekladať, nech je to sväté a požehnané Bohom i nami a celou katolíckou a apoštolskou cirkvou, aby ste sa ľahšie naučili Božím prikázaniam. Je však potrebné zachovávať tento jediný zvyk, aby ste pri omši najprv čítali apoštola a evanjelium po latinsky a potom po sloviensky, aby sa tak naplnilo slovo Písma: Chváľte Boha všetky národy, a zasa inde: Všetci budú hovoriť rozličnými jazykmi veľké veci Božie, ako im umožnil Duch Svätý hovoriť. Ak by však niekto z učiteľov u Vás zhromaždených a tých, ktorí lahodia ušiam a odvádzajú od pravdy k bludom, sa odvážil rozoštvať Vás tým, že by hanil knihy vo Vašom jazyku, nech je vyobcovaný nielen od prijímania, ale aj z cirkvi dovtedy, kým sa nepolepší. Lebo sú to vlci, a nie ovce, ktorých treba poznať podľa ich plodov a chrániť sa pred nimi.
         Vy však, dietky milé, zachovávajte Božie učenie a neodmietajte cirkevné nariadenia, aby ste sa stali ozajstnými vyznávačmi Boha, Otca nášho nebeského, spolu so všetkými svätými. Amen."
         Koceľ ho (Metoda) prijal s veľkou poctou a poslal ho znovu k pápežovi, spolu s 20 mužmi, ľuďmi vznešenými, aby ho vysvätil pre biskupský úrad v Panónii, na stolec svätého Andronika6, jedného zo sedemdesiatich, čo sa aj stalo.
  9. Potom však starý nepriateľ, nenávidiaci dobro a odporujúci pravde, podnietil proti nemu nepriateľa moravského kráľa so všetkými biskupmi a tí hovorili: V našej oblasti učíš. On však odpovedal: "Ja sám, ak by som vedel, že je vaša, bol by som ju obišiel. Lenže ona patrí svätému Petrovi. Ak však vy, pravdu povediac, zo žiarlivosti a lakomstva okupujete staré územia proti zneniu kánonov a kladiete tak prekážky Božiemu učeniu, dajte si pozor, aby ste si v snahe preraziť železnú horu kosteným temenom (hlavy) nevyliali svoje mozgy." Nato mu zlostne odvetili: "Zle dopadneš." On odpovedal: "Pravdu hovorím aj pred cisármi a nehanbím sa, ale vy si voči mne počínate svojvoľne. Nie som predsa lepší ako tí, ktorí v mnohých bolestiach prišli o svoj život, lebo hovorili pravdu."Keď si navzájom vymenili mnoho rečí a už mu nevedeli oponovať, povedal kráľ, zdvihnúc hlavu: "Netrápte môjho Metoda, lebo sa už ako pri peci spotil." On povedal: "Je to tak, panovník. Keď kedysi ľudia stretli spoteného filozofa, pýtali sa ho: Prečo sa potíš? On odpovedal: S nerozumnými ľuďmi som sa sporil." Pre tento výrok sa pohádali a rozišli sa. Jeho však dopravili do Švábska a tam ho držali uväzneného pol treťa roka.
  10. Zvesť o tom sa dostala k pápežovi, a keď sa to dozvedel, dal ich do kliatby, nech žiadny kráľov biskup nespieva omše, to jest služby, pokiaľ ho budú držať vo väzení. A tak ho prepustili a Koceľovi povedali: "Ak budeš mať tohto (muža) u seba, nezbavíš sa nás v dobrom." Práve oni však neušli súdu svätého Petra, lebo štyria z tých biskupov zomreli.
  11. Vtedy sa stalo, že Moravania, keď poznali, že nemeckí kňazi, čo žili medzi nimi, im neprajú, ale stroja proti nim nástrahy, všetkých vyhnali a obrátili sa so svojím posolstvom na pápeža: "Ako už predtým naši otcovia prijali krst od svätého Petra, tak aj nám daj Metoda za arcibiskupa a učiteľa." Pápež im ho hneď poslal. A keď ho knieža Svätopluk spolu so všetkými Moravanmi prijalo, odovzdalo mu do správy všetky chrámy a duchovných vo všetkých mestách.
         Od toho dňa sa veľmi rozširovalo učenie Božie, počet duchovných sa začal vo všetkých mestách rozmnožovať a pohania začínali veriť v pravého Boha a zriekať sa svojich bludov. Aj moravská moc začala väčšmi rozširovať všetky svoje územia a porážať bez váhania všetkých svojich nepriateľov, ako o tom sami vždy hovoria.
  12. Mal v sebe aj dar prorocký, pretože mnoho jeho proroctiev sa vyplnilo, z ktorých jedno alebo dve rozpovieme. Veľmi mocné pohanské knieža so sídlom na Visle hanobilo kresťanov a robilo im príkoria. Poslal však k nemu posolstvo a hovoril: "Bolo by dobré, synu, keby si sa dal pokrstiť z vlastnej vôle a vo svojej krajine, aby si potom nemusel byť pokrstený násilím v zajatí a cudzej krajine. Veď si na mňa ešte spomenieš." To sa aj stalo.
         Raz zasa Svätopluk bojoval proti pohanom a nič nedosiahol, ale vyčkával. Keď sa približovala omša svätého Petra, to jest služba, odkázal mu (Metod) prostredníctvom poslov: "Ak mi sľúbiš, že so svojím vojskom stráviš Petrov sviatok u mňa, verím v Boha, že ti ich čoskoro vydá." Čo sa aj stalo.
         Ktosi iný, veľmi bohatý druh a radca (panovníka), oženil sa so svojou kmotrou, to jest so sesternicou. Napriek tomu, že ich mnoho napomínal, poučoval a povzbudzoval, rozviesť ich nemohol. Iní totiž, ktorí sa tvárili ako služobníci Boží, tajne ich nahlodávali a lichotili im pre bohatstvo, aby ich nakoniec odlúčili od cirkvi. On povedal: "Príde čas, keď vám títo lichotníci nebudú vedieť pomôcť. Veď si vy spomeniete na moje slová, ale už sa nebude dať nič robiť." Náhle, keď Boh od nich odstúpil, zasiahla ich skaza a nedalo sa nájsť ani ich posledné miesto, akoby vietor zdvihol prach a rozvial ho.
         Prihodilo sa i mnoho iných príbehov podobných týmto. Aj tie v podobenstvách jasne vyložil.
         Pretože starý nepriateľ a nenávistník ľudského rodu to všetko neznášal, poštval proti nemu niektorých, podobne ako Dathana a Abirona proti Mojžišovi, jedných otvorene a druhých skryte, ktorí sú zachvátení hyopatorským kacírstvom a slabších odvracajú z pravej cesty. Tí hovorili: "Pápež dal moc nám. Avšak tohto človeka i jeho učenie prikazuje vyhnať preč."
         Keď zhromaždili všetok moravský ľud, prikázali pred ním prečítať list, aby všetci počuli o jeho vyhnaní. A ľudia, ako to už mávajú vo zvyku, zosmutneli a sťažovali sa, že ich zbavujú takého pastiera a učiteľa, pravda, okrem slabochov, ktorých ten úklad rozochvel ako vietor lístie. Keď však prečítali pápežov list, našli tam napísané: "Náš brat Metod je svätý a pravoverný a koná apoštolské dielo. Do jeho rúk sú od Boha i apoštolského stolca vložené všetky slovienske krajiny. Preto nech je prekliaty ten, koho on prekľaje, a nech je posvätený ten, koho on posvätí." A zahanbení sa rozišli so studom ako hmla.
  13. Ani tým ich zloba neprestala, ale doslova riekli: "Cisár sa naňho hnevá, a ak ho chytí, určite si život neuchráni." Ale aby ani v tomto prípade milosrdný Boh nespôsobil svojmu služobníkovi škodu, dal tú záležitosť na srdce cisárovi, pretože cisárske srdce je ustavične v rukách Božích. Ten mu poslal list: "Ctihodný otče, veľmi si želám vidieť Ťa. Preukáž mi tú láskavosť a unúvaj sa k nám, nech Ťa uvidíme, kým si ešte na tomto svete a môžeme prijať Tvoju modlitbu." Keď ta ihneď prišiel, prijal ho cisár s veľkou poctou a radosťou, schválil jeho učenie a nechal si u seba z jeho učeníkov jedného kňaza a diakona spolu s knihami. Splnil každé jeho želanie, nech chcel čokoľvek, a nič nenechal nevyslyšané. Veľmi si ho obľúbil a obdaroval ho. Odprevadil ho zasa slávnostne na jeho stolec. A rovnako i patriarcha.
  14. Na všetkých cestách upadol do mnohých nástrah prichystaných diablom: na pustatinách medzi zbojníkov, na mori do zvíchrených vín, na riekach do nebezpečenstva náhlej smrti tak, aby sa na ňom vyplnilo slovo apoštola: nebezpečenstvá od zbojníkov, nebezpečenstvá na mori, nebezpečenstvá na riekach, nebezpečenstvá od falošných bratov, v prácach, starostiach, v mnohom bdení, v mnohom hlade a smäde a v ostatných útrapách, ktoré pripomína apoštol.
  15. Potom sa vymanil zo všetkých zmätkov sveta a starosť svoju zložil Bohu. Ešte predtým však zo svojich učeníkov určil dvoch kňazov, znamenitých rýchlopiscov,.a v krátkom čase preložil všetky knihy Písma okrem kníh Makabejských za osem mesiacov z jazyka gréckeho do staroslovienčiny. Od mesiaca marca do 26. dňa mesiaca októbra. Keď prácu skončil, vzdal náležitú chválu a slávu Bohu, ktorý mu poskytol takú milosť a pomoc. A keď obetoval s duchovenstvom svätú a tajomnú obetu, oslávil pamiatku svätého Demetra. Spolu s Filozofom totiž predtým preložil iba žaltár a evanjelium s apoštolom a vybranými cirkevnými službami. Teraz však preložil i Nomokánon, nazývaný pravidlom zákona, a knihy otcov.
  16. Keď prišiel do krajín dunajských uhorský kráľ, chcel ho vidieť. Aj keď sa niektorí domnievali a hovorili, že sa nedostane z jeho moci bez mučenia, napriek tomu k nemu šiel. On však, ako sa patrí na vladára, prijal ho s úctou, slávou a radosťou. Pozhováral sa s ním tak, ako sa patrilo s takým mužom viesť rozhovor, prepustil ho s láskou, pobozkal ho, dal mu veľké dary a povedal mu: "Ctihodný otče, pamätaj na mňa stále vo svojich svätých modlitbách."
  17. Keď takto všetky obvinenia na všetkých stranách odvrátil a zavrel ústa mnohovravných, beh života zavŕšil, vieru zachoval, očakávajúc korunu spravodlivosti. A pretože sa tak zapáčil Bohu, bol jeho miláčikom.
         Priblížil sa čas prijať pokoj od (pozemských) strastí a mzdu za veľkú prácu. A opýtali sa ho, hovoriac: "Otče a ctihodný učiteľ, o kom zo svojich učeníkov si myslíš, že by mal byť v učiteľstve tvojím nástupcom?" Ukázal im teda jedného zo svojich oddaných učeníkov menom Gorazd a povedal: "Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný. To nech je vôľa Božia, i vaša láska, ako aj moja."Keď sa potom všetci ľudia zhromaždili na Kvetnú nedeľu, vošiel do chrámu, aj keď sa už nemohol hýbať, a kázal požehnať cisára i kniežatá, duchovných a všetok ľud. Potom povedal: "Strážte ma, deti, do tretieho dňa." A tak sa aj stalo. Keď svitol tretí deň, povedal ešte: "Do tvojich rúk, Pane, vkladám svoju dušu." Na rukách kňazov potom zosnul šiesteho dňa mesiaca apríla, v tretej indikcii v roku 6939 od stvorenia sveta (6. 4. 885).
         Keď ho potom jeho učeníci uložili do truhly, vzdali mu dôstojné pocty. Smútočný obrad slúžili po latinsky, grécky a sloviensky a uložili ho do hlavného chrámu. A pripojil sa k svojim otcom, patriarchom i prorokom a apoštolom, učiteľom a mučeníkom. Keď sa potom zhromaždil nespočetný zástup ľudí, odprevádzali ho so sviecami, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera. Muži i ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i rabi, vdovy i siroty, cudzinci i domáci, neduživí i zdraví, všetci, lebo všetkým bol všetko, aby získal všetkých.
         Ty však z výšav, svätá a ctihodná hlava, hľaď vo svojich modlitbách na nás, ktorí po tebe túžime, ty, ktorý zbavuješ od rôznych príkorí svojich učeníkov a učenie rozširuješ, ale kacírstvo prenasleduješ. Nech tu žijeme hodní svojho poslania a staneme si potom s tebou ako tvoje stádo po pravej strane Krista Boha nášho, prijímajúc od neho život večný. Lebo jeho je sláva i česť na veky vekov. Amen.