Jordanes: O pôvode a dejinách Gótov (opis Hunov)

okolo r. 550

(krátené)


121) Z dávneho podania sme sa dozvedeli, ako títo Huni vznikli. Kráľ Gótov Filimer našiel vo svojom ľude niekoľko čarodejníc, ktoré potom zapudil spomedzi svojich a zahnal ďaleko do pustatiny; tam ich donútil blúdiť.

122) Keď ich uvideli nečistí duchovia, ako sa túlajú po púšti, vzali ich do svojho objatia a splynuli s nimi v pohlavnom spojení. Z tohto zmiešania vzišiel tento vrcholne divý druh ľudí, ktorý žil sprvoti v močarinách, bol drobný, odporný, vycivený. Bol to takpovediac druh ľudí, ktorých bolo možno za ľudí uznať jedine v tom zmysle, že sa dohovárali znakmi, pripomínajúcimi ľudskú reč.

127) Vo vojnovom remesle ich prevyšoval málokto. Nesmiernu hrôzu naháňali svojim výzorom. Na útek obracali súpera svojou strašidelnosťou. Nebola to ani tvár, ale sťaby dáky ? ak to vôbec slobodno tak povedať ? znetvorený hrniec s dierami na mieste očí. Aj voči svojim deťom sa správajú od prvého dňa surovo. Chlapcom rozdriapu líca mečom, aby boli nútení vyrovnať sa so znášaním bolesti ešte prv, než začnú cicať mlieko.

128) Preto ani na prahu staroby nemávajú bradu a ako mladí muži sú vyložene škaredí, keďže ich tvár bola rozbrázdená železom a jazvy ich oberajú o pôvab fúzov primeraný veku. Okrem toho sú územčistej postavy, vyznačujú sa ráznymi pohybmi a najväčšiu záľubu majú v jazde na koňoch. Majú široké plecia, nechýba im vrtkosť v narábaní s lukom a šípmi. Celý život žijú v zverskej surovosti.