List vyslanca pri Sv. stolici K. Sidora ministrovi školstva a národnej osvety J. Sidorovi o jeho pôsobení v Ríme

30. júna 1939

Drahý pán minister,

potešil ma Tvoj list a ďakujem Ti zaň. Ja sa tu doslovne v pote tváre vžívam do môjho nového povolania. Úspechov na tejto dráhe nebude, lebo veď, keď neznáš reči, načo ide. Za diplomata? často rozmýšľam, načo som to len prijal? Mám ti osem pekných oviec hore na Smrekovci. Bol by som k nim ešte niečo prikúpil a dobačovavši dolu, mohol som bačovať hore, na rodných holiach ružomberských. Ale veľkí páni ma nahovárali a ja šiel, lebo ľahko Katku do tanca zvábi., keď chce ísť tancovať!

A tu v Ríme bude tanec ukrutný. Môj žurnalistický nos tuší čosi v povetrí. Rozkladám informačné tykadlá do okolí redakcií a vždy sa niečo spoľahlivého dozviem. Vlastný úrad ešte čuší. Bývam v jednej izbe s msgr. dr. Kapalom v hoteli Flora ? po dobrom ťa tu v ňom spomínajú -, platíme denne vyše 200 lír. Pomocou mojich známych našli sme utešenú samostatnú vilku pre naše vatikánske veľvyslanectvo, poslal som zavčerom týždeň všetky plány a zmluvu o nájme nášmu zahraničnému ministerstvu do Bratislavy, ale to je v olympijských výškach, dodnes mi neodpovedalo. Poslal som mu telegram pred chvíľou, urgujem, lebo sú aj iní záujemci o výhodnú vilu a bojím sa, že nám ju pred nosom predchytia. Aj chcem ti grundovať úrad a nemôžem. Ak ma schytí zlosť, spakujem a slávnostne sa vrátim domov ešte pred odovzdaním poverovacích listín Sv. Otcovi. Noba bene osobne som písal svojmu milému šéfovi dr. F. Ďurčanskému a už by sa svedčilo odpovedať, lebo ani vatikánsky vyslanec nemá nervy v týchto tropických horúčavách zo špagátu. Hja, páni ministri, dokladám, česť výnimkám!

O jednu vec, keď už spomínam ministrov, by som .a veľmi pekne prosil. Paľo Čarnogurský pred mojím odchodom mi hovoril, že dostáva plat učiteľa meštianskej školy v Humennom. Nie je ešte menovaný za prednostu národného školstva. Veľmi by som .a prosil, menuj ho, aby mal nejaký dekrét v rukách. Zaslúži si to, chodí a pracuje ako jeden z najpoctivejších našich poslancov.

Takto už končím. ďakujem Ti ešte raz za milý list a ostávam Ti oddaný.

Karol Sidor

Rím, 30. júna 1939.