Prednáška J. Siváka o jeho účasti na korunovačných slávnostiach pápeža Pia XII. v Ríme 9. 3. - 14. 3. 1939

Na korunovačných slávnostiach

Vláda Slovenskej krajiny uznala za potrebné dať sa zastúpiť na korunovačných slávnostiach sv. Otca Pia XII., a preto ministerská rada na svojom zasadnutí 27. februára 1939 sa uzniesla vyslať do Ríma moju maličkosť.

Bolo to prvý raz v dejinách slovenského národa, že Slováci delegátom svojej vlastnej vlády mali byť zastúpení na pápežskom korunovaní. A že práve mne pripadla úloha byť týmto prvým delegátom, pokladal som si za veľkú česť. Rád som prijal toto poverenie vlády, lebo som mal príležitosť zúčastniť sa na korunovačnej slávnosti, a to vtedy, keď prozreteľnosť Božia postavila na čelo katolíckej Cirkvi osobnosť tak úšľachtilú, neobyčajne významnú a uctievanú, ako bol kardinál Pacelli. Za osobného tajomníka mi pridelili na cestu dr. Jána Kaššovica, odborového prednostu ministerstva vnútra.

Vo štvrtok 9. marca sme odcestovali z Bratislavy cez Viedeň do Ríma, kde sme prišli v piatok v neskorých hodinách večerných. Keďže náš príchod bol úradne hlásený, v Ríme na stanici nás čakali. Vítal nás dr. Radinský, vtedajší vyslanec republiky vo Vatikáne, a vyslanec Quirináli Čermák, ako i mnohí členovia slovenskej kolónie v Ríme, najmä naši študujúci Slováci ? no a novinári.

V sobotu predpoludním vykonali sme niekoľko úradných návštev, a to hlavne vo vatikánskom štátnom sekretariáte u Jeho Eminiencie arcibiskupa Tardiniho a Montiniho, potom u J. E. kardinála Kašpara, ktorý prišiel na voľbu sv. Otca a býval v kolégiu takzv. Nepomucenum, ďalej u msgr. Rittera, pražského nunciusa.

V sobotu bolo už na Ríme badať, že Večné mesto chystá sa na veľký deň. Slávnostnú náladu povznášal ešte aj usmievavý jarný slnečný jas, čo hojne polieval rímske bulváre a zohrieval chvejúce sa kvieťa, vysadené po uliciach.

Podľa programu korunovačné slávnosti mali za... v nedeľu v ranných hodinách. Preto u. ráno o 7. hodine odišli sme z hotela a uberali sa do Baziliky sv. Petra. O 9. hodine sa obrady začali.

Len asi raz v živote, aj to len mimoriadne šťastnou príležitosťou dožičí sa človeku vidieť niečo také veľkolepé a povznášajúce, ako sú starobylé slávnostné obrady korunovania hlavy Cirkvi. Minul rok od tejto udalosti, ale slávnosť zaryla sa do pamäti tak hlboko a prenikavo a vybavuje sa mi v spomienkach tak živo, ako keby som ju dnes videl rozvinutú v celej veľkoleposti a nádhere, akou len katolícka Cirkev vie oplývať pri najvýznamnejších slávnostiach v takom prostredí, ako je veleba Baziliky sv. Petra! A .o najviac dojímalo, ba uchvátilo, bola majestátna snehobiela postava sv. Otca Pia XII. ako klasická alabastrová socha, vznešene dominujúca nad záplavou jasajúceho ľudu. Tu pocítila duša, čo znamená byť príslušníkom katolíckej cirkvi a akou nevýslovnou radosťou, ba slasťou je byť veriacim človekom!

Zvláštnosťou tejto korunovačnej slávnosti bolo, že do roku 1869 po prvý raz konala sa podľa pôvodného ceremoniálu, keďže Pius XII. je prvý pápež, korunovaný po vyrovnaní sa s Talianskom nielen ako pápež, ale i svetský suverén, čiže panovník.

Po skončení slávnostných obradov vo veľchráme sv. Petra pokračovalo sa v nich vonku na balkóne baziliky, nazývanom loggia delle Benedicioni. Po odbavení korunovačných modlitieb s tiarou na hlave sv. Otec povstal a pravicou požehnal plesajúce zástupy na Námestí sv. Petra: ?Požehnanie Boha Všemohúceho, Otca i Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na vás i nech ostáva s vami na veky!?

Keď udrela jedna hodina, na prenosnom tróne odchádzal sv. Otec z balkóna a jasajúce obecenstvo sa pomaly rozchádzalo. Prežili sme chvíle posvätné a nezabudnuteľné, odniesli sme si dojmy hlboké, nehynúce, večné...

Na ukončenie korunovačných slávností podvečer toho istého dňa dával princ Colonna recepciu vo svojom skvostnom paláci, ktorý vlastne nebol ani palácom, ale múzeom krásneho umenia. Recepcia bola dobrou a vítanou príležitosťou zoznamovacou vysokých cirkevných hodnostárov a členov vládnych delegácií. Na druhý de., v pondelok popoludní usporiadal recepciu vatikánsky štátny sekretariát, a to v letnom pápežovom sídle Castel Gandolfo. Po prechádzke rozkošnými pápežskými záhradami hostia pobudli v tamojšom paláci umelecky prebohato upravenom. Domácim pánom bol tu štátny sekretár kardinál Magione, s arcibiskupmi Tardinim a Montinim. Zapaľovali sa u. večerné svetlá a Rím videli sme zďaleka utápať sa v bledej žiare elektrických lámp, keď sme opúšťali pohádkové Castel Gandolfo medzi albénskymi horami.

Slovenska delegácia čakala ešte na posledný akt svojho pobytu v Ríme. Chcela sa s novozvoleným nástupcom sv. Petra rozlúčiť a poprosiť o požehnanie. Zahlásili sme sa na audienciu u sv. Otca; do.lo na .u v utorok v poludňajších hodinách. Moju maličkosť. prijal sv. Otec na osobitnej audiencii. Pri tejto príležitosti stručnými slovami tlmočil som sv. Otcovi hold slovenskej vlády a celého slovenského národa. Poukázal som na historické chvíle, ktoré Slovensko práve prežíva, a pripomenúc tisícročím osvedčenú vernosť. a oddanosť. Slovákov vo viere a prítulnosti k Apoštolskej stolici, prosil som sv. Otca, aby požehnal slovenský národ na prahu jeho nového slobodného života, ktorý práve v tejto hodine nastupuje. Sv. Otec odpovedá, prízvukujúc odovzdanosť. do vôle Božej a neochvejnú vieru v Boha, udelil apoštolské požehnanie a požehnal osobitne Slovensko, jeho vládu a jeho ľud. Dodatočne sme zistili, že apoštolské požehnanie Pia XII. dostalo sa Slovensku presne v prvých chvíľach jeho samostatného štátneho života. O audiencii a jej výsledku upovedomil som telegraficky ministerského predsedu dr. Jozefa Tisu.

Pred nami bol na súkromnej audiencii u sv. Otca bývalý bulharský cár Ferdinand. Keď opúšťal audienčnú sieň, ďakoval za naše pozdravy. Prekvapilo nás, keď sme počuli v našej drahej slovenčine z jeho úst: ?Veľa šťastia vám prajem!? pričom sa zdalo, akoby sa s usmievavým pohľadom blížil k nám, ale vtom u. nám dali pokyn vstúpi. do pracovnej siene sv. Otca.

Po krátkej, ale tiež veľmi srdečnej návšteve u štátneho sekretára kardinála Maglione rozlúčili sme sa s Vatikánskym mestom a v neskorých nočných hodinách toho istého dňa i s Večným mestom Rímom.

Slovenská delegácia na korunovačných slávnostiach Pia XII. splnila svoje poslanie. Na nich salo sa delegáciami zastúpi. 35 štátov z celého sveta ? a medzi nimi na čestnom mieste bola i delegácia Slovenska.

Boli to pamätné dni radosti, že sme my Slováci mali ojedinelú príležitosť holdovať sv. Otcovi, a to hneď pri jeho nastúpení na svätopeterský trón. Jedna tieto vzácne chvíle, strávené v Ríme, ostanú pre nás pamätnými navždy aj ako chvíle vzrušenia a trápnej neistoty. O udalostiach, odohravších sa na Slovensku, dozvedeli sme sa len v piatok 10. marca na stanici v Ríme večer o 11. hodine a uvedomili sme si vážnosť situácie, keď ma vyslanec dr. Radinský oslovil a vítal ako ministerského predsedu... Naša dezorientovanosť väčšmi vzrástala, lebo sme z domu nemali nijakých spoľahlivých správ a boli sme odkázaní iba na zvesti talianskych časopisov, nepresné, skreslené, ba priam neuveriteľné. Hoci by sme sa boli chceli sústrediť celí na udalosti, kvôli ktorým sme do Ríma prišli, jednako nevedeli sme sa opanovať; naša myse. bola ustavične doma na Slovensku. Spomínam si na pozornosť a prítulnosť pána dr. Kaššovica, na jeho upokojujúce slová a na všetku jeho ochotu, a akou mi išiel v ústrety v tých pohnutých dňoch. Tak spoločne sme v cudzom svete akosi ľahšie znášali a pretrpeli bezsenné noci i vzrušujúce dni.

No keď sme sa vrátili, videli sme, že na Slovensku všetko sa na dobré obrátilo. Našli sme slovenský štát.

Jozef Sivák

(Pravdepodobne marec 1940.)