Uhorský klérus opisuje situáciu v krajine po tatárskom vpáde

Najsvätejšiemu v Kristu otcovi a pánovi, z Božej Prozreteľnosti najvyššiemu veľkňazovi Rímskej cirkvi, kapituly Stoličnobelehradská, Ostrihomská, Budínska, Vesprímska, Paťkostolská, opáti, priori a bratia reholí cistercitov, premonštrátov, augustiniánova benediktínov, bratia kazatelia, menší (bratia), špitálnici, templári a bratia iných reholí, župani, rytieri, vojaci, mešťania a iné spoločenstvá obojeho pohlavia v spomenutých mestách, hradoch a župách a na iných opevnených miestach, spoločne z Uhorského kráľovstva zostávajúci (napospas) Tatárom a bozkávajúci zem pred svätými nohami. Keď presvätá Rímska cirkev je matkou všetkých kostolov a učiteľkou a k nej samej ako k lonu matky ostatných kostolov veľmi utláčaných a nevediacich čo majú robil', zostáva jediné zdvihnúť' oči k Bohu a na to z pokynu Božej láskavosti od Vás, Svätý Otče, všeobecná cirkev má predvídať, že Vy príkladom milosrdného a zmilúvajúceho sa Pána, ktorého zastupujete na zemi, prejavujete milosrdenstvo všetkým, najmä tým, ktorí sú trápení poľutovaniahodným urážaním Ukrižovaného; dôverujúc v neho uhorská cirkev nie nezaslúžene, doráňaná mnohými a rozličnými nebezpečenstvami a skoro akoby urobená podobnou ničomu, k Vám ako po Bohu jedinému útočisku akoby pre plač (slzy) nevidiace oči dvíha sa z hlbiny múk, rozumne dúfajúc, a to pevne pamätajúc, že ak mu (Uhorskému kráľovstvu) apoštolská spravodlivosť' rýchlym pokusom o záchranu prispeje na pomoc, (tým mu) skoro dodá odvahu, aby opal' povstalo. Preto Svätosť Vašej otcovskej láskavosti má poznal', že nepriatelia kríža, ktorí sa volajú Tatári, pre naše hriechy ako sa nazdávame, rýchlo a nečakane vpadli do Uhorska, a toto kráľovstvo až po rieku Dunaj veľmi spustošili; pozabíjali biskupov, opátov, mníchov, otcov kazateľov, menších (bratov), templárov, špitálnikov, prepoštov, archidiakonov, kanonikov, kňazov, klerikov, županov, vojakov, túlavé deti a nekonečné množstvo iných ľudí obojeho pohlavia, ktorých nič netušiacich našli, ale aj mladíka, ako kajúce vdovy, takže aj u nás sa naplnil nárek proroka, oplakávajúceho bezútešne množstvo zabitých. Ale aj tí, čo sa akoby obliekali do šarlátu, odchádzali do zajatia rovnako s chudobnými, a - čo je z toho všetkého najpoľutovaniahodnejšie a najneľudskejšie ? spálili v Božích svätyniach kňaza spolu s laikom, relikvie (pozostatky) svätých a aj samé Božie Telo pošliapali nohami pre svoju väčšiu večitú záhubu, kostoly premenili na maštale a hrobky svätých na dobytčie chlievy. V tejto teda noci utrpenia vyzývame vzrušeným hlasom aj srdcom uši Vašej Svätosti najnaliehavejšou prosbou, aby sa dostal do vedomia Vášho milosrdenstva nárek spútaných, aby sa pomstila preliata kry sluhov Božích a urážky mena Ukrižovaného, aby bratovrahovia, ako aj svätokrádežníci a bohorúhači boli odsúdení podľa veľkosti svojej zloby, aby pocítili toho, ktorého sa odvážili prebodnúť. Ale aj my, čo doteraz protivníkom Krista pri Dunaji podľa možnosti odporujeme, vzhliadame o pomoc k matke cirkvi a neprišla; po zamrznutí Dunaja sa im (Tatárom) všade otvorila slobodne možnosť ich príchodu. Napokon po prechode Dunaja sa rozptýlili po krajoch, plní zlých úmyslov, chcejúc naplniť zámery svojej zloby. My však veľmi mnohí a primerane ozbrojení na hradoch Stoličného Belehradu, Ostrihomu, Vesprému, Tihanu, Rábu, Pannonhalmy, Mošona, Šoprona, Železného hradu, Nového hradu, Zaly, Leuky a iných hradov a miest opevnených popri Dunaji, nad Dunajom však (na hradoch) Bratislavy, Nitry, Komárna, Fiľakova, Abovského Novohradu a iných hradov a miest podobne opevnených sme sa zachránili, pevne dúfajúc a očakávajúc z Božieho milosrdenstva pomoc Vašej Svätosti a Božej cirkvi. Pretože, ak zľutujúc sa nad nami, chcete prísť a rýchlou pomocou, spomínaným nepriateľom by bolo možno odporovať, možno (práve) pre ich zákernosť, ktorá je všade medzi nimi väčšia ako sila (moc), mnoho vybojujeme. Preto Vašu otcovskú láskavosť a Svätosť presmutným srdcom a s úpenlivým nárekom prosíme, aby ste magistra Šalamúna najdrahšieho nám v Kristovi stoličnobelehradského kanonika a prepošta stoličnobelehradského kostola svätého Mikuláša a jeho druhov, doručovateľov tejto (listiny), našich osobitných vyslancov, ktorých k nohám vašej zbožnosti posielame, aby od vás žiadali pomoc pre uhorskú cirkev, kvôli Bohu (pre Božie zmilovanie) ste ráčili milosrdne počúvať a vľúdne vypočuť, pretože odklad je pre nás nebezpečný; a pošlite ich čo najskôr ako sa to len dá vybavených k nám spať na česť Božiu a Vašu. Keďže však je nemožné pre nekonečnosť a neľudskosť nášho spustošenia rozprávať o jednotlivostiach, aj aby obsažnosť listu neurazila jemné uši, ráčte prejaviť samým doručovateľom listu vo všetkom úplnú dôveru, čo prednesú z našej strany Vašej Svätosti.

Dané v Stoličnom Belehrade v deň Očisťovania Panny Márie.