Poriadok na ochranu banských miest

r. 1564

Z rozkazu Jeho Majestátu, rímskeho cisára, kráľa Uhorska, Čiech a nášho najmilostivejšieho pána1 skrz urodzených pánov Štefana Deršfiho zo Szerdahelu, plukovníka Jeho cisárskeho a kráľovského Majestátu a poľného kapitána v Uhorsku od Dunaja po Spiš2, pána Štefana Doba z Ruskej, radcu cisársko-kráľovskej Milosti a župana Tekovskej stolice, pána Jána Balašu z Ďarmot, radcu Jeho Majestátu, župana a kapitána zvolenského, Gabriela Dóciho z Veľkej Lúče a Žarnovice i šľachticov pánov Jána Adama Praunfelkhena, radcu Jeho cisárskeho Majestátu, správcu soľného úradu, Pavla Rubigalla z Banskej Štiavnice, Krištofa Khuepachera, radcu Jeho cisárskeho Majestátu a tajomníka Dvorskej komory, a Viliama Ygla, komisárov banských miest, ďalej pánov Ladislava zo Zelemeru, vígľašského kastelána, Matúša Neveriho, kapitána banských robotníkov siedmich banských miest, prijali tento obozretný poriadok na obranu a ochranu týchto kráľovských banských miest, okolitých panstiev a poddaných pred silou a prepadom kresťanských obcí nepriateľskými Turkami a po porade s najmilostivejším Majestátom ustanovili nasledujúce:

  1. Keďže všetky veci pochádzajú od Pána Boha a cez Jeho Božiu Všemohúcnosť sú riadené, kňazi a kazatelia nech napomínajú veriacich, aby viedli bohabojný život, hriechy kajúcne oľutovali, skrúšene sa modlili za bezpečnosť a pokoj, za mier a víťazstvo nad nepriateľom kresťanstva a Všemohúci Boh im bezpochyby pomôže a vojvodca bude vyzbrojený kresťanskou láskou.
  2. Keďže pán plukovník má svoju rezidenciu v Nitre, ktorá je značne vzdialená od banských miest, kým on im a okolitým panstvám v prípade nepriateľského vpádu bude môcť prísť na pomoc, v prípade náhleho nebezpečenstva nech poslúchajú jeho zástupcu. Aj v budúcnosti, kým príde so svojimi ľuďmi, veliť im bude ich kapitán.
  3. Keďže v týchto miestach možno, žiaľ, každý deň očakávať vpád nepriateľa, všetky panstvá a mestá nech spíšu svojich ľudí, zadelia ich do zástupov, vymenujú ich kapitánov, zástavníkov, desiatnikov a rotmajstrov, aby bez dlhých diskusií a straty času vedeli, koho majú v čase nebezpečenstva poslúchať.
  4. Plukovník, iní páni panstiev a miest i poddaní majú poslať na priesmyky schopných vyzvedačov, ktorí zabezpečia dobrý prehľad a vopred ich upovedomia o úmysloch a pohybe nepriateľa.
  5. Okrem toho, aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa, a to: na vrchu Čabraď, na strážnej veži v Krupine, na vrchu Sitno, na vrchu Pri pekných lipách pri Banskej Štiavnici, na zvolenskom panstve na Pustom hrade. Na vígľašskom a levickom panstve sú už výstražné ohne pripravené pánom Štefanom Dobom. Ďalej ich treba pripraviť na vysokom vrchu zvanom Tawgoschwald pri Banskej Bystrici a ešte jeden na druhej strane Hrona na vrchu Zamrzla. Ďalšie ohne na vysokom vrchu zvanom Hohenstein pri Ľubietovej, na panstve Ľupča na Ostrom vrchu oproti Lučatínu, v svätokrížskej doline na starom hrade, ktorý je nad Vyhňami alebo nad Sklenými Teplicami, na starom hrade v Brezničke a oproti Žarnovici, odkiaľ dovidieť do Svätého Beňadika. Také výstražné ohne má mať každé mesto a panstvo vo svojom okolí, majú ich chrániť čestní ľudia a v prípade vpádu a nebezpečenstva, podľa dohodnutého poriadku, ich zapáliť a aj výstrelmi dať znamenie.
  6. Tieto výstražné ohne treba zapáliť len vtedy, ak príde istý chýr, že nepriateľ tiahne do krajiny. Okrem ohňa, ktorý bude vidieť, jeden výstrel upozorňuje na obozretnosť, dva výstrely znamenajú, že nepriateľ už tiahne a načim sa ozbrojiť, tri výstrely, že nepriateľ je už v kraji.
  7. V tomto prípade, všetci, v čo najväčšom počte, ktorí sú potrební na obranu hradov a miest, nech sa rýchle zhromaždia, a to: Bystričania, Ľubietovci, Brezňania, Vígľašania, Ľupčania a Liptáci do Zvolena, obyvatelia z iných panstiev a miest a svätokrížskej doliny, poddaní pánov Dóciovcov, Kremničania, Belanci, Novobanci a obyvatelia okolitých panstiev, v prípade, že by Turci chceli /napadnúť Pukanec alebo Krupinu, majú sa zhromaždiť v Banskej Štiavnici, ak by chceli napadnúť Svätý Beňadik, zhromaždia sa v Žarnovici. Na týchto miestach zotrvajú do rozhodnutia pána plukovníka alebo jeho zástupcu a títo po porade so skúsenými vojakmi rozhodnú o ďalšom postupe.
  8. Spomínaný Matúš Neverí má postaviť polovicu banského Bratstva, komorský gróf má vymenovať správcu v Banskej Bystrici, ktorý zariadi všetko potrebné a v prípade nebezpečia v každom čase oboznámi s tým svojich kapitánov a bude s nimi tiahnuť. Spolu s Matúšom Neverím zorganizujú hotovosť Bratstva a obaja budú podliehať pánu plukovníkovi alebo jeho zástupcovi. Zhromaždia sa na určených miestach a po porade s pánom plukovníkom a na jeho rozkaz sa, s Božou pomocou, pripravia na tiahnutie proti vpádu nepriateľa.
  9. Panstvá a mestá, podľa starého zvyku, majú zvonením a výstrelmi oznámiť vpád nepriateľa, zariadiť všetko potrebné a v prípade krajného nebezpečia s ním bojovať.
  10. Každý je povinný vpád nepriateľa oznámiť listom pánu plukovníkovi, tak isto páni, dediny a mestá medzi sebou, aby sa mohlo tiahnuť proti nepriateľovi na priesmyky.
  11. Aby sa udržal dobrý poriadok medzi zhromaždenými, nesmie sa dovoliť, aby jedna národnosť znevažovala druhú, ale aby sa v bratskej láske znášali a všetci spolu stáli proti nepriateľovi. Každé porušenie poslušnosti pánu plukovníkovi alebo jeho zástupcovi, rade, kapitánom alebo hanenie Boha sa má potrestať.
  12. Jeho cisárska a kráľovská Jasnosť posiela na ochranu priesmykov, lesných ciest, kráľovských banských miest a okolitých panstiev pred Turkami a martalovcami5 200 drabantov, ktorým velí kapitán Juraj Januš. Títo majú na týchto miestach udržiavať pokoj, obchádzať a strážiť priesmyky a prechody cez lesy. Pritom ich treba rozdeliť takto: 100 do Slatiny, 50 do Dobrej Nivy, 30 na Sitno a 20 do Novej Bane. Budú povinní dennodenne usilovne obchádzať lesy, banské mestá a okolité panstvá, brániť ich pred Turkami a martalovcami a ich sliedičov na priesmykoch chytať. V prípade vojnového nebezpečia sa majú obrátiť na pána plukovníka, na jeho správcu v Banskej Bystrici, okolitých pánov a sedem banských miest a podľa ich rozkazu brániť priesmyky a spolu s nimi tiahnuť. Korisť získaná od Turkov a martalovcov sa má, keď kapitán dostal svoj diel, rozdeliť medzi mužstvo.Aby mužstvo bolo usilovnejšie v chytaní martalovcov, podľa ustanovenia Jeho cisárskeho a kráľovského Majestátu, za každého živého martalovcadostane každý 10 zlatých a za každú hlavu martalovca, ktorú treba preukázať, 2 rýnske zlaté. Ale tých Turkov, od ktorých sa možno o nebezpečenstve niečo dozvedieť, treba ušetriť a predviesť pred pána plukovníka alebo inú osobu cisársko -kráľovského Majestátu. Z lupu pochádzajúceho z majetku kresťanov, ktorý odňali nepriateľovi, nemá mu nič patriť, ale tento majetok sa má vrátiť kresťanom a títo sa majú prepustiť a dostať ochranu. Ku kresťanským poddaným majú byť drabanti najvyššou mierou spravodliví a nemajú im spôsobovať žiadne škody, ináč im hrozí vysoký trest. Nesmú  prekračovať hranice nepriateľskej zeme, aby sa tým neporušil mier, ak však nepriateľ alebo lúpežníci prekročia hranice Jeho cisárskeho Majestátu, vtedy môžu prenasledovať nepriateľa aj na jeho území, tým neporušia mier, bude to len odveta za spôsobenú bolesť.
  13. Pán plukovník chce, aby pre väčšiu bezpečnosť mesta Pukanca bolo pridelených 25 koni, aby mohli prenasledovať Turkov.

Konečne.

Podľa želania Jeho cisárskej a kráľovskej Milosti tento poriadok má neodkladne vstúpiť do platnosti.

K prítomnej listine pán plukovník a všetci vyššie uvedení páni dali privesiť svoje pečate a vlastnoručne ju podpísali.

Dané v slobodnom kráľovskom meste Banskej Štiavnici 17. mája 1564.