Éterodynamika

Úvod

Vesmír je vyplený plynom, ktorý sa nazýva éter. Skladá sa z pružných častíc, ktoré sa nazývajú amery, a sú rádovo 10-20 krát menšie ako priemer protónu. Častice sú víry éteru. Silové polia sú spôsobené pohybom éteru.

Snahy o definovanie a zmeranie vlastností éteru boli už pred pár storočiami. Základ modernej hypotézy o pohybe éteru vytvoril letecký inžinier Vladimír Akimovič Atsyukovskij, ktorý veľkú časť života venoval štúdiu prúdenia plynov. Definoval toroidné štruktúry, vypočítal vlastnosti éteru... a tým vytvoril základ modernej éterodynamiky. Jeho hypotézu dnes rozvíjajú a robia pokusy ďalší ľudia. Nájdete ju pod slovom ефиродинамика (éterodynamika).

Éterodynamika definuje nižšiu úroveň hmoty, a umožňuje vypočítať vlastnosti a správanie sa vyšších úrovní. Éterodynamika predpovedá vlastnosti hmoty, čo je jedna z podmienok pre vedeckú teóriu. Je to podobné ako keby boli v stedoveku známe len látky a nevedelo sa ako sa budú správať po zmiešaní. Dnes poznáme nižšie úrovne chémie - molekuly, atómy, chemické väzby. To nám umožňuje navrhnúť na počítači nové molekuly a vypočítať ich vlastnosti.

Teoretická fyzika je základom techniky. Ak vieme ako funguje príroda, môže vytvoriť nové technológie. Ak sú vo fyike bludy, nevytvoríme nič. V 1 m3 éteru je toľko energie, že by stačila na mnoho miliárd rokov pri súčasnej spotrebe ľudstva. Táto energia je dostupná všade. Jej využitím by spravilo ľudstvo ďalší krok vo svojom rozvoji. Každých sto rokov dochádzalo k významným vedeckým objavom, nasledoval rozvoj techniky, a potom nasledovali znmeny v spoločnosti. Aciukovskij sa snažil postupovať prísne vedecky. Mnoho ľudí vytvára krásne teórie, ktoré nemajú s realitou veľa spoločné. Slovo éter bolo poškodené rôznymi nezmyselnými teóriami. Aj v oficiálnej vede je veľa nezmyslov a nepresností.

Vlastnosti éteru

Éter ako celok:

  • hustota éteru (permitivita vákua) = 8,85×10-12 kg/m3
  • hustota častice éteru > 2,8×1017 kg/m3 (vyplývá zo známého objemu a váhy protónu)
  • tlak éteru = 1,3×1036 N/m2
  • energia obsiahnutá v jednotke objemu > 1,3×1036 J/m3
  • rýchlosť zvuku (priemerná rýchlosť šířenia tlakových vĺn) > 5,4×1023 m/s
  • rýchlosť šírenia tepelných vĺn ("rychlosť svetla") = 3×108 m/s
  • teplota < 10-44 K
  • kinematická viskozita ≈ 4×109 s.m2
  • dynamická viskozita ≈ 3,5×10-2 kg/(m.s)
  • koeficient tepelnej vodivosti ≈ 1,2×1089 kg.m/(K.s3)
  • koeficient tepelnej difúzivosti ≈ 4×109 m2/s
  • tepelná kapacita pri stálom tlaku > 1,4×1091 m2/(K.s2)
  • tepelná kapacita pri stálom objeme > 1091 m2/(K.s2)

Častica éteru:

  • hmotnosť < 1,5×10-114 kg
  • priemer < 4,6×10-45 m
  • množstvo častíc v jednotke objemu > 5,8×10102 m-3
  • stredná dĺžka voľnej dráhy < 7,4×10-15 m
  • stredná rýchlosť tepelného pohybu ≈ 5,4×1023 m/s

Pohyb éteru

Atomárne častice (neutróny, protóny, elektróny...) a iné zoskupenia (magnet, guľový blesk...) sú torodiné víry éteru. Toroidné víry poznáme ako krúžok dymu, alebo okrúhla bublina vo vode. Lineárne víry poznáme ako tornádo alebo krútiaca sa voda odtekajúca z vane. Vo víroch je tekutina oddelená od okolitej tekutiny tenkou povrchovou vrstvou, ktorá funguje ako klzné ložisko. Častice a atómy sú zoskupenia toroidných vírov, Lineárny vír vychádzajúci z protónu fixuje elektrón v obale atómu. Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály. Víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

Predpkladá sa že častice éteru majú rôznu veľkosť. Veľké frakcie silno ovplyvňujú toroidy, preto možno odtieniť magnetické pole. Menšie frakcie pôsobia slabšie, preto gravitačné pole prechádza hlboko do hmoty. Malé a veľké frakcie na seba vzájomne pôsobia. Čím je energia víru väčšia, tým je menší a hustejší, pretože pohybujúci sa plyn vytvára podtlak. Hustota víru je daná rovnováha tlakov vonkajšieho éteru a v vo víre rotujúceho hustejšieho éteru. Preto má protón menší objem ako elektrón, hoci má vyššiu hmotnosť. Energia fotónu je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke. Z prírody poznáme tornádo, ktoré je najsilnejšie v spodnej najužšej časti. Po svojom vzniku je vír stláčaný okolitým éterom, a tak okolitý éter koná prácu. To by mohlo byť zdrojom energie čerpaného z éteru. Takýto stroj sa ešte nepodarilo postaviť.

Častice

https://etherdynamics.wiki/wiki/Элементарные_частицы

Podľa pokusov s tvorbou toroidov vo vzduchu sa predpokladá že základ neutrónu a protónu tvorí toroid obsahujúci závitovo skrútený vír. V takomto tvare má väčšiu energiu a menšie rozmery ako jednoduchý kruhový toroid. Tento základný toroid je podstatne menší ako neutrón alebo protón. Citlivosť našich prístrojov neumožňuje zmerať jeho magnetický moment. Z jednej strany zo stredu toroidu vychádza lineárny vír éteru. Neutrón obsahuje tento základný toroid, okolo ktorého je vytvorený lineárny toroid, preto navonok nemá elektrické pole. Predpokladá sa že keď sa asi po 12 minútach rozpadne samostatný neutrón, tento sekundárny vír sa uvoľní ako elektrón. Protón má okolo toroidného základu hustý toroid ktorý prechádza jeho stredom, preto má navonok elektrické pole, a je väčší ako neutrón. Elektrón je veľký toroid s malou energiou. Môže byť viazaný k protónu, ale môže sa aj uvoľniť.

Atómy

https://etherdynamics.wiki/wiki/Атомы

Protóny a neutróny sa spájajú v dôsledku podtlaku na mieste ich vzájomného dotyku. Častice sa v jadre spájajú tak, aby sa vzájomne vyhli lineárnym toroidom. Neutrón a protón sa spoja opačnými stranami ako sú lineárne toroidy. Viac protónov a neutrónov sa spája tak aby sa v priestore vyhli lineárnym toroidom. Sila spojenia nukleónov je preto v každom atóme iná a preto je aj iná väzobná energia a stabilita jadier. Najsilnejšia väzba je medzi neutrónom a protónom, slabšia medzi dvoma protónmi. Preto stabilné jadra atómov tvoria pravidelné mnohosteny s vrstvami protónov a neutrónov. Počet protónov a neutrónov je rovnaký, ale väčšie jadrá majú niektoré protóny skryté vo vnútri jadra, ich lineárne víry sú zablokované, preto nemôžu viazať elektróny, a a preto sú mylne považované za neutróny. Atómy sú v Mendelejovej tabuľke rozdelené podľa počtu elektrónov, nie protónov.

Lineárne víry protónov, nazvané fotónová niť, držia na mieste elektróny v obale atómu. Okolo elektrónov zniká sekundárny vír, nazývaný orbitál.

Fotóny

Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály. Víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

Gravitačné pole

Gravitácia podľa Acjukovského a WikiPedie je prúd éteru do vnútra veľkých telies ktorý pôsobí silou na telesá v jeho okolí. V telesách je nižšia teplota a podtlak éteru, ktorý vyvoláva prúdenie okolitého éteru do vnútra telesa. Éter vstupuje do telesa zo všetkých strán, na povrchu prvou kozmickou rýchlosťou, pre Zem je to 11,18 km/s, pre Slnko 618 km/s. Vo vnútri telesa sa tok zužuje, zrýchľuje a vznikajú víry - protóny, čím je éter pohlcovaný, planéty rastú. Čas za ktorý sa zväčšila hmotnosť Zeme "e" krát (e = 2,718) bol 3,75 miliardy rokov.

Magnetické pole

Magnetické pole, viď Wikipédia, je prúd éteru. Ak z dvoch magnetov prúdi proti sebe éter (2 severné póly), tak sa magnety odtláčajú, podobne ako keď strieka voda z hadice. Podobne je to aj pri dvoch južných póloch, pretože sú to toroidy, na vonkajšj strane majú opačný smer rúdenia ako na vnútornej. Ak z jedného magnetu vystupuje prúd éteru (severný pól) a do druhého vstupuje (južný pól), tak podtlak prúdenia priťahuje magnety podľa Bernouliho rovnice. Rotujúce magnetické polia, teda víry éteru, sa priťahujú ak majú rovnaký smer otáčania, pretože vznikne spoločný vír a v priestore medzi nimi vznikne podtlak. Príkladom sú dva a viac vodičov s prúdom, magnety, jadrové častice. Jadrové sily sú podtlak ktorý spája protóny a neutróny v jadre atómu. Magnetické pole pôsobí na elektrickú časticu v dôsledku Magnusovho efektu podobného krútiacej sa lopte vo futbale ktorá letí po krivke. Jedna strana rotujúceho toroidu má rovnaký smer prúdenia éteru a druhá opačnú, ako je prúdenie magnetického poľa.

Elektrické pole

Elektrický náboj sú silové účinky lineárneho víru toroidu. Cez vnútorný otvor toroidu prúdi éter, ale na jednej stran pomalšie cez širší otvor, a opačnej strane rýchlejšie cez zúženú časť otvoru. Silové účinky má predovšetkým užšia časť s rýchlejším prúdením. Protón vyfukuje éter preč od toroidu, preto kladný náboj označujeme šípkou smeron von od náboja. Elektrón nasáva éteter, preto záporný náboj označujeme šípkou smerom dnu. Pretože protón má väčšiu energiu toroidu, aj vyfukovaný éter je silnejší, ako nasávaný u elektrónu. Preto má kladný náboj väčšie silové účinky ako záporný.

Elektrické pole, viď wikipédia, je súbor špirálových vírivých éterových rúr. Intenzita elektrického poľa je daná počtom rúr na jednotkovú plochu prierezu, pričom s vyším počtom rúr sa zmenšuje ich priemer.

Linky

PrílohaVeľkosť
eter.zip1.96 MB