Rozprávky zozbieral Pavol Dobšinský. Vyšli v rokoch 1880-1883 pod názvom: „Prostonárodnie slovenské povesti“ v 8 zošitoch. Boli písané v nárečí. Po tomto vydaní vychádzali jednotlivé rozprávky v iných vydaniach (Párička, Salva) spolu s inými rozprávkami a úplné vydanie vyšlo až po prvej svetovej vojne v r 1919-1922 v 12 zošitoch. Po druhej svetovej vojne vyšlo nové vydanie s veľkými zásahmi spolu s rozprávkami z vydania A. H. Škultétyho. V 50-tych rokoch vyšlo vydanie s pôvodnými textami, ale upravené do spisovnej slovenčiny. Boli ponechané len typické nárečové výrazy. V 70-rokoch vyšlo vydanie, kde už bol celý text preložený do spisovnej slovenčiny. Pôvodné nárečové výrazy si môžete pozrieť v slovníku.

Zošity v pôvodnom vydaní z roku 1880-1883 obsahovali tieto rozprávky:

Prvý zošit, 1880:

Či jesto pravda na svete? Podali: Samo Ormis z Gemera, Adolf Ghillányi z Liptova, Štefan Daxner z Malohontu,

O sirote. Podal a rozpráva Jonathan Cipka z Malohontu,

Druhý zošit, 1880:

Cesta k slncu. Podal Štefan Daxner od Rimavy,

Ľubka a Kovovlad. Podal Samo Chalúpka z H. Lehoty vo Zvolenskej,

O dvanástich mesiačikoch. Podala Božena Nemcova z Trenčianska, od slúžky Marky, čo slúžila u nej v Bal. Darmotách,

Plavčík a Vratko, Čo osúšajú slzy sveta. V Liptove v Železnom počul od valachov na salaši Andrej Krno,

Drevená krava. Podali: Samo Ormis z V. Revúce, Amáh Sirotková, rodená Šidlay z Hájnik vo Zvolene a Štefan Lukáílk z Veľhontu; sporiadal P. Dobšinský,

Čert slúži. Podal a rozpráva Jonathan Cipka z Tisovca,

O troch grošoch. Podáva Štefan Daxner od Rimavy,

Tretí zošit, 1880:

Hádač, strúhaš, strelec, poprac. Zo zbierky J. Rimavského,

Kubove príhody. Podal Bojoslav Martin Šebek z Novohradu,

Nebeská sláva. Podal a rozpráva Štefan Marko Daxner z Malohontu,

Svenči gazda, zvieracej reči vedomý. Podal Ctiboh Zoch, farár a senior v Jaseňovej v Orave, však z okolia Zvolenského,

Štvrtý zošit, 1881:

Prorok Rak. Podľa zbierky Važeckej a vlastného znatia podáva Pavol Dobšinský,

Psota. Podal nemenovaný prostonárodný pisateľ z Važca,

Petor a Otec nebeský v širokom údolí. Podala Božena Némcová z Trenčianska v knihe ?Slovenské pohádky a povesti? r. 1858,

Nebojsa. Podali: Samuel Reuss a Amália Sirotková zo Zvolenskej, Ľud. Reuss a Gemerskej, Eugen Vrahobor Šparnensis z Liptovskej stolice,

Klinko a Kompit kráľ. Podali: Bojoslav Martin Škultéty, Martin Šebek, Ján Banšel v Štiavnickom Zábavníku a Pavol Dobšinský,

Piaty zošit, 1881:

Kráľ času. Podáva Janko Rimavský,

O Viťazkovi. Podala Božena Nemcova z Hornej Lehoty,

Smrť kmotra a zázračný lekár. Podali Jonathan Dobroslav Cipka z Malohontu, Pavol Dobšinský z Gemera a Samo Ormis z okolia B. Štiavnice,

Múdry chlapec. Podal Samo Ormis z Muránskej doliny,

Sirôtky. Podal a rozpráva Štefan Marko Daxner z Malohontu,

Šiesty zošit, 1882:

Pamodaj šťastia, lavička. Podal Ľudovít Reuss z Veľkej Revúcej,

Popelvár najväčší na svete. Podal Adolf Reuss z Muránskej doliny, v Gemerskej,

Ženský vtip. Podali: Adolf Reuss a Pavoi Dobšinský z Gemerskej a Eugen Vrahobor Šparnensis z Liptovskej stolice,

Cigáň čerta ošialií. Podal Janko Rimavský a Malohontu,

O Peterkovi. Podala Amália Sirôtkovä z Hájnik a Zuzana Mydielková z Liptova,

Siedmy zošit, 1882:

Cesta k Slncu a k Mesiacu. Rozprávali B. Nemcovej Janko a Miko Sochoríkovci, Juro Šulek a Štefan Márton z Trenčian-skej,

Zelezník. Podal Michal Laciak spod Zelezníka v Gemeri,

Ôsmy zošit, 1883:

Múdry Maťko a blázni. Podáva Odoliena r. Medvecký zo Zvolenskej,

Statočný valach. Podal Št. Marko Daxner z Malohontu,

Pravda. Podal Samo Ormis z Gemera a Drahotín Belohradský z Turca; dľa nich zostavil a rozpráva P. Dobšinský,

Túto digitálnu knihu vytvorili:

• digitalizácia textu: Rastislav Šenkoc, rasto@klasici.sk
• ilustrácie: Renáta Milčáková, ArtRM@azet.sk