Rozprávky zozbieral Pavol Dobšinský. Vyšli v rokoch 1880-1883
pod názvom: „Prostonárodnie slovenské povesti“ v 8 zošitoch. Boli písané v nárečí. Po tomto vydaní vychádzali jednotlivé rozprávky v iných vydaniach (Párička, Salva) spolu s inými rozprávkami a úplné vydanie vyšlo až po prvej svetovej vojne v r 1919-1922 v 12 zošitoch. Po druhej svetovej vojne vyšlo nové vydanie s veľkými zásahmi spolu s rozprávkami z vydania A. H. Škultétyho. V 50-tych rokoch vyšlo vydanie s pôvodnými textami, ale upravené do spisovnej slovenčiny. Boli ponechané len typické nárečové výrazy. V 70-rokoch vyšlo vydanie, kde už bol celý text preložený do spisovnej slovenčiny. Pôvodné nárečové výrazy si môžete pozrieť v slovníku.
Zošity v pôvodnom vydaní z roku 1880-1883 obsahovali tieto rozprávky:
Prvý zošit, 1880:
Či jesto pravda na svete? Podali: Samo Ormis z Gemera, Adolf
Ghillányi z Liptova, Štefan Daxner z Malohontu,
O sirote. Podal a rozpráva Jonathan Cipka z Malohontu,
Druhý zošit, 1880:
Cesta k slncu. Podal Štefan Daxner od Rimavy,
Ľubka a Kovovlad. Podal Samo Chalúpka z H. Lehoty vo Zvolenskej,
O dvanástich mesiačikoch. Podala Božena Nemcova z Trenčianska,
od slúžky Marky, čo slúžila u nej v Bal. Darmotách,
Plavčík a Vratko, Čo osúšajú slzy sveta. V Liptove v Železnom
počul od valachov na salaši Andrej Krno,
Drevená krava. Podali: Samo Ormis z V. Revúce, Amáh
Sirotková, rodená Šidlay z Hájnik vo Zvolene a Štefan Lukáílk z
Veľhontu; sporiadal P. Dobšinský,
Čert slúži. Podal a rozpráva Jonathan Cipka z Tisovca,
O troch grošoch. Podáva Štefan Daxner od Rimavy,
Tretí zošit, 1880:
Hádač, strúhaš, strelec, poprac. Zo zbierky J. Rimavského,
Kubove príhody. Podal Bojoslav Martin Šebek z Novohradu,
Nebeská sláva. Podal a rozpráva Štefan Marko Daxner z Malohontu,
Svenči gazda, zvieracej reči vedomý. Podal Ctiboh Zoch, farár a
senior v Jaseňovej v Orave, však z okolia Zvolenského,
Štvrtý zošit, 1881:
Prorok Rak. Podľa zbierky Važeckej a vlastného znatia podáva
Pavol Dobšinský,
Psota. Podal nemenovaný prostonárodný pisateľ z Važca,
Petor a Otec nebeský v širokom údolí. Podala Božena Némcová z
Trenčianska v knihe ?Slovenské pohádky a povesti? r. 1858,
Nebojsa. Podali: Samuel Reuss a Amália Sirotková zo
Zvolenskej, Ľud. Reuss a Gemerskej, Eugen Vrahobor Šparnensis z
Liptovskej stolice,
Klinko a Kompit kráľ. Podali: Bojoslav Martin Škultéty, Martin
Šebek, Ján Banšel v Štiavnickom Zábavníku a Pavol Dobšinský,
Piaty zošit, 1881:
Kráľ času. Podáva Janko Rimavský,
O Viťazkovi. Podala Božena Nemcova z Hornej Lehoty,
Smrť kmotra a zázračný lekár. Podali Jonathan Dobroslav
Cipka z Malohontu, Pavol Dobšinský z Gemera a Samo Ormis z okolia B.
Štiavnice,
Múdry chlapec. Podal Samo Ormis z Muránskej doliny,
Sirôtky. Podal a rozpráva Štefan Marko Daxner z Malohontu,
Šiesty zošit, 1882:
Pamodaj šťastia, lavička. Podal Ľudovít Reuss z Veľkej Revúcej,
Popelvár najväčší na svete. Podal Adolf Reuss z Muránskej
doliny, v Gemerskej,
Ženský vtip. Podali: Adolf Reuss a Pavoi Dobšinský z Gemerskej a
Eugen Vrahobor Šparnensis z Liptovskej stolice,
Cigáň čerta ošialií. Podal Janko Rimavský a Malohontu,
O Peterkovi. Podala Amália Sirôtkovä z Hájnik a Zuzana
Mydielková z Liptova,
Siedmy zošit, 1882:
Cesta k Slncu a k Mesiacu. Rozprávali B. Nemcovej Janko a Miko
Sochoríkovci, Juro Šulek a Štefan Márton z Trenčian-skej,
Zelezník. Podal Michal Laciak spod Zelezníka v Gemeri,
Ôsmy zošit, 1883:
Múdry Maťko a blázni. Podáva Odoliena r. Medvecký zo Zvolenskej,
Statočný valach. Podal Št. Marko Daxner z Malohontu,
Pravda. Podal Samo Ormis z Gemera a Drahotín Belohradský z
Turca; dľa nich zostavil a rozpráva P. Dobšinský,
Túto digitálnu knihu vytvorili:
