Káva pochádza z Etiópie a práve k tejto krajine sa viaže aj legenda o pastierovi menom Kaldi. Ten pred mnohými rokmi spozoroval, že jeho kozy sa začali správať inak. Následne si všimol, že pojedli malé bobule, ktoré im dodali energiu. Nadšený ich vraj odniesol svojej žene a potom miestnym mníchom.
Dnes nie je možné povedať, čo všetko z povedačiek je pravda a čo si niekto vymyslel. Zaujímavé je už to, že prvá písomná zvesť o Kaldim sa datuje do roku 1671, ale príhoda s kozami sa mala udiať ešte okolo roku 850.
Ale späť k veci; jeden z mníchov vraj kávu označil za „satanovo dielo“ a hodil ju do ohňa. Keď sa potom zrná začali škvariť, mníchom zavoňali. Vybrali ich, preskúmali a neskôr prišli na to, že keď ich zalejú horúcou vodou, ich účinok je veľmi príjemný. Odraziť by sme sa mohli približne od tejto verzie.
Ako sa káva pripravovala v minulosti?
Zaujímavé sú aj úvahy o tom, ako sa káva pripravovala v minulosti. Tu sa väčšina zdrojov zhoduje na tom, že sa stačí pozrieť do odľahlých častí Afriky. Tam sa zachovali pôvodné zvyklosti a domáci obyvatelia sa dlhodobo držia zaužívaných rituálov.
Kávu si upražia na akejkoľvek starej panvici alebo plechu a následne ju rozdrvia kameňmi. Na sociálnych sieťach je možné nájsť videá, ako to africké ženy robia pomocou veľkých balvanov. Tie prevaľujú tam a späť a kávu podrvia. Rovnomernosť „mletia“ je to posledné, čo ich trápi. Veľmi jednoduchá je aj príprava: káva sa jednoducho zaleje horúcou vodou a po chvíli je pripravená na pitie.
Cez džezvu ďalej do Európy
Historické zápisy naznačujú, že káva sa z Etiópie dostala do Jemenu a neskôr do Turecka, odkiaľ zamierila do Európy. Nuž a v Turecku sa káva odjakživa pripravovala v džezve, vďaka čomu vieme celkom dobre odvodiť napredovanie v spôsobe prípravy.
Pravá príprava tureckej kávy spočíva v jej nasypaní do džezvy, zaliatí studenou vodou a pomalom zohrievaní. Káva by mala párkrát speniť a až potom je pripravená na pitie. Keď ju „barista“ pripraví na horúcom piesku, ešte lepšie. Zážitok je dokonalý.
Dvadsiate storočie a veľký rozmach
Najväčší rozmach svetového kávičkárstva prišiel v dvadsiatom storočí. To sa začalo vo veľkom štýle a už v roku 1906 predstavil Luigi Bezzera svoj vynález predstavujúci espresso. Samozrejme, technika tejto prípravy bola postupom času zdokonaľovaná.
Ďalší a ďalší vynálezcovia postupne prichádzali s inými spôsobmi prípravy kávy. Bolo ich obrovské množstvo. V dvadsiatych rokoch uzrel svetlo sveta napríklad french press, v tridsiatych rokoch moka kanvica Bialetti, v štyridsiatych rokoch sme už poznali aj chemex, v päťdesiatych V60 a v šesťdesiatych Moccamaster. Takto by sme mohli pokračovať.
Zvyšovanie kvality kávy a výberová káva
Po období vylepšovania spôsobov prípravy prišlo obdobie vylepšovania kvality kávy. Lepšou selekciou zŕn, lepším procesom spracovania a rovnako aj lepším pražením sa dalo dopracovať k výrazne vyššej kvalite. V súvislosti s týmto trendom sa v 70. rokoch minulého storočia prvýkrát objavil pojem „výberová káva“, ktorý hľadá dokonalosť na všetkých priečkach kávového reťazca.
Anglické označenie „specialty“ prvýkrát použila Erna Knutsenová v magazíne Tea & Coffee Trade ešte v roku 1974. Opísala ním zrná najlepšej chuti, ktoré boli dopestované v konkrétnej mikroklíme. A začala sa celkom nová éra.
Kávová kultúra v súčasnosti
Z hľadiska kávy ako takej žijeme pravdepodobne v najlepšom možnom období. K dispozícii je obrovské množstvo rôznych káv z rôznych oblastí v kombinácii s odlišnými spracovaniami. Zákazník si môže vybrať doslova čo len chce a môže ochutnávať, ochutnávať a ochutnávať.
Na slovenskom trhu mu tieto chuťové vnemy sprostredkúva aj pražiareň kávy Coffeein, ktorá ponúka veľa rôznych druhov káv výberovej kvality. Kliknite si na coffeein.sk, vyberte si niečo podľa vášho gusta a podľa vami preferovaného spôsobu prípravy. Pokojne aj z prapôvodného domova kávy, z Etiópie.
